Ako vznikol prvý slovenský futbalový klub
„Keď som v polovici marca 1919 odchádzal z Prahy do Bratislavy a lúčil sa so svojimi priateľmi z pražskej Slavie, kde som bol dlhé roky činný,“ spomína v článku v Slovenskom denníku z roku 1929 na pamätihodné chvíle jeden zo zakladateľov belasého klubu Pražák František Humhal, „nezabudnuteľný Jenda Košek mi povedal - ‚Teda, Antoníne, příjemnou cestu, mnoho štěstí v novém působišti a udělejte tam klub, abychom se sešli tam u vás na Slovensku na zeleném trávníku!‘.”
To, k čomu ma pobádal slávny Košek, sa splnilo neobyčajne rýchlo. Keď som vyšiel na prechádzku po meste, na moju radosť som sa už pred Michalskou bránou stretol so svojím dlhoročným spolupracovníkom z pražskej Slavie, riaditeľom filiálnej Agrárnej banky Karlom Helmuthom. Zišli sa tak v Bratislave dvaja slavisti, čo bolo dobré znamenie. Pri obede v poštovej menze sa už silne kopalo. Hlavné slovo mal Jenny Procházka, neskorší popredný funkcionár bratislavského klubu, a ten oduševnil prítomných pre výlet na Kuchajdu. Dal som sa nahovoriť aj ja. Už z diaľky bolo vidieť, ako sa zovšadiaľ valia húfy ľudí a obklopujú niekoľko provizórnych ihrísk. A na nich sa veselo kopalo.
V Bratislave bolo vtedy niekoľko športových klubov, samozrejme, najmä maďarských. Ako divák som sa tam zoznámil s policajným veliteľom mesta Bratislavy kapitánom Brunnerom, neskôr prvým predsedom slovenského klubu v Bratislave. Po zápase ma zviezol autom do mesta a počas jazdy som vycítil, že prejavuje značný záujem o šport a že by rád uvítal sústredenie slovenských a českých športovcov v samostatnom česko-slovenskom klube, lebo taký tam vôbec nebol. Potom už šli udalosti rýchlym tempom. Prvá pracovná schôdzka sa uskutočnila 29. marca v Grajciarovom hostinci na Mariánskej ulici (neskôr La Paloma, potom Smíchovský dvor). Všetci prítomní s nadšením súhlasili so založením samostatného čs. klubu. O tri dni na schôdzi v kaviarni Panónia (neskôr Unionka) zvolili prípravný výbor a na jeho čelo futbalového rozhodcu Ing. Vávru. Na ďalších schôdzkach prerokovali stanovy, prijali pomenovanie Prvý česko-slovenský športový klub Bratislava, privítali medzi sebou policajného kapitána Richarda Brunnera a rozhodli o tom, že ustanovujúce valné zhromaždenie sa bude konať 3. mája v menze Ministerstva pre správu Slovenska (neskôr vládna budova pri dnešnom Starom moste).
Čoskoro sa ukázalo, aká dôležitá bola voľba kapitána Brunnera za predsedu. S veľkou iniciatívou sa chopil svojej funkcie a hlavne zariadil prepotrebné veci na počiatočnú činnosť klubu. Okamžite vybavil priestor pre futbalové ihrisko, zatiaľ na Kuchajde (dnešné Pasienky), neskôr, keď odtiahli maďarské vojská z Petržalky, sa postaral o pridelenie opusteného ihriska bývalého Spolku pre pestovanie hier školskej mládeže (naposledy stánok Červenej hviezdy na druhej strane cesty zo Starého mosta od štadióna Artmedie).
Jozef Kšiňan, Igor Mráz
Z pripravovanej publikácie Belasá deväťdesiatka
(Pokračovanie nabudúce)