Radnicu upravili z meštianskeho domu
Radnicu upravili z meštianskeho domu - Pamatnik 38 1
Charakteristickým poznávacím znamením väčšiny radníc v európskych mestách sú ich veže. Veža pritom nie je podmienkou existencie radnice. V niektorých mestách si stavali radnice ako nové administratívne budovy a situovali ich obyčajne na otvorené priestranstvo trhového námestia.
V Prešporku sa v 20. rokoch 15. storočia rozhodli pre iné riešenie. Kúpili vhodný a pritom pomerne prepychový meštiansky dom výhodne situovaný na obvode trhoviska a upravili ho na radnicu. Kúpený dom už vežu mal. Prešporskí mešťania si pri domoch stavali kamenné veže, ktoré mohli byť útočiskom v čase, keď mesto napadol nepriateľ, ale mohli byť aj ochranou ich bohatstva v prípadoch častých požiarov.
Presné obdobie vzniku veže sa asi nikdy nepodarí spoľahlivo určiť. Podľa detailov gotických okien na prvom poschodí sa dá predpokladať, že vežu postavili okolo roku 1370. Archeologický výskum na prízemí veže ukázal, že úroveň podlahy na jej prízemí bola pôvodne asi o jeden meter nižšie, ako je dnes. To neznamená, že tak hlboko bola aj úroveň terénu okolo veže, prípadne v dnešnom prejazde brány radnice. Prízemie mohlo byť zahĺbené, aby sa do priestoru napríklad dalo uložiť viac tovaru.
Podlažia veže, na úrovni približne rovnakej ako teraz, boli v stredoveku navzájom oddelené drevenými vodorovnými povalami. V roku 1547 jednotlivé podlažia veže zaklenili. Zvýšila sa tým odolnosť veže proti požiarom, čo bolo mimoriadne dôležité, lebo vo veži bol uložený materiál mestského archívu.
Vstavanie klenieb iste zaťažilo obvodové múry veže, veľmi citlivé na zemetrasenia, ako sa ukázalo najmä na konci 16. storočia. Vežu preto na všetkých podlažiach stiahli železnými pásmi, severné okno na prvom poschodí zamurovali.
Veža bola postavená na obdĺžnikovom pôdoryse. Keď bolo najvyššie podlažie pôvodnej veže zaklenuté, vybudovali nad klenbou plochú terasu a nad ňou, či na nej, postavili zúženú nadstavbu veže, ale už na štvorcovom pôdoryse. V zúženej hornej časti veže boli mechanické hodiny, otáčavá plechová guľa, spojená s hodinovým strojom, ktorá informovala o aktuálnych fázach mesiaca, ešte vyššie boli umiestnené zvony.
Po zemetrasení na konci 16. storočia dostala terasa (ochodza) nové zábradlie v podobe kamennej balustrády. Tak vyzerala veža ešte aj v roku 1658, keď mesto objednalo projekt na jej úpravu. Zachovaný projekt sa nerealizoval. Až požiar v roku 1733, ktorý zničil staršie zastrešenie veže, prinútil radných pánov investovať do veže. Neznámy projektant navrhol jej výšku vodorovnými rímsami rozdeliť na štyri úseky: jedno podlažie vysoký sokel, dve podlažia zahrnujúce polia, a od terasy (ochodzy) vyššie štíhlu nadstavbu zavŕšenú mnoho ráz odstupňovanou v podstate stanovou strechou s barokovo zvlnenými plochami.
Na prvom poschodí ponechali pôvodné gotické zdvojené okno, nad ním vzniklo na mieste malého gotického okna väčšie s mohutným mestským erbom v barokovej kartuši. Rovnaké barokové okno prerazili do gotického múru o dve podlažia vyššie. Pôvodne tam bolo menšie gotické okno, o ktorého tvare a orámovaní dáva predstavu pred niekoľkými mesiacmi objavené okno na tom istom podlaží, obrátené k juhu. Južná fasáda veže nebola až do konca 15. storočia zakrytá strechou radničných budov, ktorú postavili až v roku 1497. Vrchol novej strechy zakryl pôvodné gotické okno.
Plocha medzi oboma barokovými oknami bola v 18. storočí vyplnená nástennou maľbou. Boli to obrovské nástenné hodiny, ktoré ukazovali presný čas vždy popoludní a podľa ktorých sa dal nastavovať presný čas mechanických hodín.
Stredoveká radničná veža s barokovou úpravou je neodmysliteľnou súčasťou Hlavného námestia. Pri súčasnej rekonštrukcii Starej radnice sa s opravou fasád veže neuvažovalo. Ukazuje sa, že aj omietky a štukové ozdoby veže bude potrebné čo najskôr opraviť. A najmä kamenné vázy na nárožiach nad podstrešnou rímsou, ktoré sa roky pomaly, no isto rozpadávajú.
Štefan Holčík
FOTO - archív