Brucho Puškina vraj bolo veľmi zaujímavé

V skupinkách sme chodili na Hrad, do amfiteátra na premietanie filmov (vtedy sovietskych), na Čaj o piatej do Reduty, Carltonu, do Horského parku, na túry na Devín, Pajštún, na Železnú studienku.

Pri „živej hudbe" sme tancovali v Slovenskej pivnici na Dunajskej, v La palome na Mariánskej, v Umeleckej záhrade pri Starom moste. Posedenia pri káve sa konali v Metropolke, Luxore, v espresse Tulipán, u Malého Muka, všade tam, kde nám to finančne vyhovovalo.

Naše radovánky načas prerušil akademický týždeň. Museli sme sa sústrediť na opakovanie a dopĺňanie si učiva z maturitných predmetov, ktorých bolo päť (medzi nimi aj ruský jazyk). Po týždni nasledovala skúšky dospelosti. Počas nich sme smeli byť v miestnosti ako pozorovateľky a sledovať odpovede skúšaných spolužiačok.

Vtedy sa stala aj táto príhoda: Keď z ruštiny odpovedala Vlasta Z. na tému Život a dielo A. S. Puškina, bez rozmýšľania spustila „Živót Púškina byl óčiň interesantnyj", v preklade Brucho Puškina bolo veľmi zaujímavé. My sme stŕpli, iba ruštinárka sa rozosmiala, až jej slzy tiekli po tvári. Vlasta v prvom momente nechápala, čo strelila, ani reakciu profesorky, no vzápätí sa vzchopila a vysypala zo seba všetko, čo vedela, bez ďalšieho zakopnutia. Po strastiplných troch dňoch celá IV. A skúšky dospelosti zložila.

Tak som skončila aj ja, ale nie na doskách, ktoré znamenajú svet, ale na tých, ktoré znamenajú výchovu a vzdelávanie zverených žiakov. Som učiteľkou. Prvé absolventky Pedagogickej školy na Dunajskej ulici číslo 33 sa rozpŕchli ako škorce zo zrelej záhrady, keď na nich zatlieskate. Ony sa však opäť vrátia na strom, ale dievčatá zo IV. A sa už nikdy nevrátili. Čo dodať na záver? Vari iba toľko, že neviem, či sa Bratislava môže pochváliť ešte jednou takou ulicou, ako bola naša Dunajská, kde vyrastali mnohí kultúrni a politickí dejatelia. Je ich celá plejáda. Na samý koniec sa dovoľujem zaradiť aj ja učiteľka z Dunajskej ulice.

Helena Kloudová-Jonášová
Učiteľka z Dunajskej ulice (2010)
KONIEC