Termín palác priniesla až maďarčina

Termín palác priniesla až maďarčina - Pamatnik 34

Nemecky hovoriace obyvateľstvo Prešporku 18. storočia termín „palác“ (das Palais alebo der Palast) pre domy šľachticov v meste asi nepoužívalo. Aj architektúrou vynikajúcemu domu sa hovorilo „dom“ (das Haus), bez ohľadu na to, kto v dome býval, či komu dom patril.

K najstaršiemu zachovanému plánu mesta z roku 1765 patrí ručne písaná legenda v latinskom jazyku. Aj mená vysoko postavených osobností, ako bol gróf z Althanu, gróf Apponyi, Károlyi či Pálffy či Illésházy, sa spájajú s objektmi označenými ako „domus“. Domom je označený aj komplex na Kapitulskej ulici, ktorý patril kniežaťu („princeps“) Esterházymu.

Len jediný raz sa objavuje slovo „residentia“ v súvislosti s označením objektu, ktorý je dnes známy ako Primaciálny palác (Residentia Archi-Episcopi Strigoniensis). Ostatné významné objekty, napríklad radnica, sú označené slovom „curia“, ktorý vtedajší autor legendy k plánu používal v meste pre „administratívne“ budovy.

Zdá sa, že termín „palác“ sa v Prešporku udomácnil asi až s uplatňovaním maďarčiny ako úradného jazyka. Maďarské slovo „palota“ (prevzaté z latiny) je vlastne identické so slovanskou formou „palác“, a v mnohých prípadoch nahradilo starší (a menej elegantný) pojem „dom“.

Máloktorý šľachtický palác vznikal na jedinom pozemku – parcele stredovekého mesta. Šľachta skupovávala niekoľké susediace domy a ich prestavbou, respektíve výstavbou nového objektu na mieste viacerých zbúraných meštianskych domov vznikali dnes známe paláce.

Plán z roku 1765 jasne dokazuje, že v tom roku už boli spojené najmenej tri gotické domy do jedného celku paláca grófa Erdödyho (Ventúrska 1). Čísla 134 a 135 na mieste paláca grófa Apponyiho (Radničná 1) ešte dokazujú, že hoci tam už stál (od roku 1761) zjednotený palác, ešte stále žila tradícia dvoch pôvodných objektov. Grófka Pálffy, rodená komtesa Stubenberg, vlastnila dva domy vedľa seba, ale ešte zrejme neboli spojené do jediného paláca (teraz Zichyho palác na Ventúrskej 9).

Na mieste Pálffyho paláca (dnes Galéria mesta Bratislavy na Panskej 19) vtedy ešte stáli dva domy, ľavý z nich bol majetkom grófa Pállfyho, pravý patril grófovi Esterházymu, ktorý vlastnil ešte aj ďalšie dva susediace domy (na mieste terajšej Strakovej, od konca 18. stor. Malej Ventúrskej ulice).

Na mieste jedného z najrozsiahlejších grófskych palácov, ktorý dal až neskôr postaviť gróf Georg (Juraj) Csáky, stáli ešte v roku 1765 tri staršie domy a pri nich úzka ulička, ktorá viedla k hradbám. Dva z týchto domov patrili mešťanom nešľachticom, jeden bol domom grófa z Althanu. Pred výstavbou terajšieho paláca všetky staršie domy zbúrali, aj hradbu za nimi, takže nový palác sa obracal jednou – reprezentačnou fasádou do vnútra mesta, do Panskej ulice (číslo 33), druhou, menej ozdobnou, do vznikajúceho námestia za hradbami (Hviezdoslavovo námestie 14, na fotografii). Materiál zo zbúraných domov, ako aj materiál získaný pri búraní hradieb, použili pri stavbe.

Nie vždy boli však stavitelia či stavebníci palácov až takí veľkorysí. Aj stavebným materiálom a pracovnými silami podľa možnosti šetrili. Ak boli múry starého objektu v novostavbe použiteľné, nezbúrali ich, ale plán novostavby upravili tak, aby sa staršie múry dali použiť. Preto dnes možno obdivovať v prejazde barokového erdödyovského paláca na Ventúrskej 1 gotické sedilie a portál, zachované zo stredovekého domu. Gotické sedilie v prejazde brány, gotickú dekoráciu dvorových fasád (dnes v interiéroch), gotickú klenbu arkiera (do rekonštrukcie bol priestor zamurovaný, teda neznámy), a dokonca steny so stredovekými strielňami vo výške podkrovia zachovali v prvej polovici 19. storočia pri prestavbe pôvodných domov na palác Pálffyovcov (Panská 19).

Na rozdiel od spomenutých objektov sa nič zo stredovekých stavieb nezachovalo napríklad v hmote dnešného Primaciálneho paláca. Škoda, že sa stredoveké detaily nepodarilo odkryť ani v nadzemnom murive paláca grófov Károlyovcov (Uršulínska 6), ani v depaulyovskom paláci (Ventúrska 11), či v pálffyovskom paláci na Ventúrskej 8). Aj pred výstavbou paláca Motešických (Laurinská 8) či paláca Palugyayovcov (Zelená 1) odstránili pôvodné stavby tak dôkladne, že sa v neskoršom murive možno nachádzajú staršie kamenné architektonické články iba ako sekundárne použitý stavebný materiál.

Štefan Holčík
FOTO - autor