Do školy mi prišiel pomôcť aj Piťo v klietke

Učebnice som sa veľmi nepridržiavala, riadila som sa svojím inštinktom. Na prvú samostatnú pedagogickú prax si občas spomeniem, iba neviem, načo bolo potrebné súkačkám nití z Cvernovky vedieť čítať a písať po rusky. Naučila som ich aspoň spievať.

Vo vyšších ročníkoch sme chodili do cvičných škôl, najprv na Kalinčiakovu, po presťahovaní na Grösslingovú ulicu, na tzv. „náčuvy“. Našou povinnosťou bolo sledovať a zapisovať si priebeh vyučovacieho procesu počnúc jazykovým prejavom vyučujúcej, končiac záverom hodiny a jej rozborom.
Neskôr prišiel rad na nás, preukázať teoretické vedomosti a odpozorované praktiky od vyučujúcej formou „výstupov“.

Z našej strany tomu predchádzala podrobná príprava, písomné vypracovanie danej hodiny. Musela som absolvovať otázky „učiteľa“ aj predpokladané odpovede žiakov, uplatnenie výchovno-vyučovacích metód, presnú štruktúru vyučovacej jednotky, použitie učebných pomôcok atď. Na vypracovanie elaborátu sme mali týždeň, potom sme ho museli v termíne predložiť profesorke, vyučujúcej pedagogickú prax, až po schválení bol daný súhlas hodinu odučiť. Takýchto „výstupov“ absolvovala každá z nás niekoľko. Žiaci nás oslovovali „súdružka kandidátka“ (rozumie sa, že kandidátka učiteľstva).

Niekedy si s úsmevom spomeniem na moju prvú odučenú hodinu (prvá bola vlastne v Cvernovke) v treťom ročníku, učivo Vtáci. Po siahodlhej písomnej príprave som intenzívne uvažovala nad učebnými pomôckami, aby bol môj „výstup“ čo najzaujímavejší a upútal žiačikov. Z kabinetu Štefánikovej školy mi požičali vypchávky vrabca, sýkorku, z Atlasu zvierat s kolorovanými kresbami K. Svolinského som prekreslila vo zväčšenej mierke lastovičku, straku aj vranu, preštudovala som miesta ich výskytu, popis tiel aj zvukov atď. Všetko sa mi však málilo. Keď môj zrak spočinul na klietke s otcovým obľúbeným kanárikom Piťom vedela som, čo chcem. Súhlas mi však dal až po dlhom prosíkaní a prehováraní. Z Dunajskej na Grösslingovú išli so mnou vypchávky aj klietka s kanárikom.

Hodina prešla v radostnom ovzduší a ja som sa počas výkladu cítila ako ornitológ. Len vystrašený Piťo čušal, nevydal zo seba ani hlások. Hodnotenie hodiny zo strany oboch „načúvajúcich“ pedagogičiek ma potešilo. Budem učiteľkou! A slová mojej triednej pani učiteľky sa začali potvrdzovať.

Do gymnázia zavítala delegácia dvoch mužov. Zhromaždili sme sa v telocvični, aby sme si vypočuli prednášku o organizácii Doslet (Dobrovoľné slovenské letectvo, neskôr Zväzarm). O tom, ako mladí ľudia musia byť telesne zdatní, vedieť brániť svoju socialistickú vlasť pred záškodníkmi a imperialistami zo Západu. Robili nábor. Prihlásili sme sa si dvadsiati chlapci aj dievčatá v domnení, že zažijeme nevšedné dobrodružstvo.

Helena Kloudová-Jonášová
Učiteľka z Dunajskej ulice (2010)
Pokračovanie nabudúce