Po posteliach sme si museli najprv poskákať

Na švédskych domčekoch, pri vchodových dverách, visel veľký hárok baliaceho papiera a celá jeho plocha bola pokrytá farebnou maľbou znázorňujúcou Krista s tŕňovou korunou. Pred ním, v albe zhotovenom z posteľnej plachty prepásanej šnúrou, s papierovou tiárou na hlave a s krucifixom v ruke „celebroval“ spievanú omšu po latinsky vtedajší štvrták Ižo P. Pri ňom poskakovali „miništranti“, niekoľkí zväzáci vyrovnaní s náboženskou otázkou.

Dievčatá pochádzajúce z vidieka, kde bolo náboženské cítenie vždy silnejšie ako v meste, s odporom odvracali pohľady od okien a pohoršene odchádzali. Zakrátko po tejto scéne vystúpili zo školy dve prvoročiačky - A. M a M. B.

Prvými abiturientmi Pedagogického gymnázia boli štvrtáci študujúci v skutočnosti v škole iba jeden rok. „Farár“, našťastie pre žiakov, na učiteľskú dráhu nenastúpil, ale na dlhé roky sa usalašil v zahraničnej politike. Aj jeho syn kráča po otcom dobre vychodených politických chodníčkoch...

Po ukončení každého ročníka sa študenti gymnázia počas jedného mesiaca dobrovoľno-povinne zúčastňovali na letných aktivitách ako pomoc nášmu rozkvitajúcemu poľnohospodárstvu. Nás prvoročiačky zaradili na východ republiky, do Markušoviec. Vo zväzáckych košeliach, každá s vyšitým číslom na klopni vrecka, vybavené športovými vakmi cez plece, s nevyhnutnými osobnými vecami sme nastúpili do vlaku smer Spišská Nová Ves. Tu čakali nákladné autá s vlečkami. Keď sme sa natlačili na drevené lavice ako haringy začalo sa naše nekonečné cestovanie po výtlkoch a výmoľoch na neupravených prašných cestách.

Dievčatá ubytovali v starej, zvonku aj zvnútra ošarpanej, myšami a slamou „voňajúcej“ málotriednej škole. Na drevenej naolejovanej podlahe boli namiesto postelí alebo prični poukladané ležadlá (ako v materskej škole), na nich „stróžloky“ (matrace) dovysoka napchaté slamou, po ktorej sme museli najprv poriadne poskákať, aby sme si na noc pripravili „ležoviská“. Neskôr, po úmornej robote, sme na nich spali ako na vatičke...

Ráno budíček, nástup na „pľac“, zadelenie na práce. Pre nás študentov z mesta nezvyknutých na poľnohospodárske práce boli roboty pod horúcim júlovým slnkom zo začiatku unavujúce. Pot z nás tiekol cícerkom, aj sme si pohundrali.

Ročné krútenie povriesel na zväzovanie otepov obilia, stavanie panákov (snopov), neustále zohýbanie sa pri odoberaní klasov za koscami nám spôsobovalo bolesti chrbtov a na dlaniach nám navreli poriadne pľuzgiere. Po čase sme si na to zvykli, na stravu však nie!

Počas celého mesiaca pozostávala z raňajšej kávy s krajcom chleba natretého ružovou marmeládou, na obed husté polievky, že v nich lyžica stála, rezance s makom, parené buchty plnené opäť marmeládou, halušky s kvasenou kapustou, zemiakový, hrachový alebo šošovicový prívarok s vajcom, večera rezance s krupicou, so slivkovým lekvárom, alebo ryža v mlieku posypaná škoricou.

Helena Kloudová-Jonášová
Učiteľka z Dunajskej ulice (2010)
(Pokračovanie nabudúce)