Cisársko-kráľovskí vojaci zaplnili mesto

Cisársko-kráľovskí vojaci zaplnili mesto - 201030 pamatnik1

V priebehu 19. storočia Prešporok strácal stále viac a viac na dôležitosti. Z bohatého a vznešeného hlavného a rezidenčného mesta kráľovstva sa prenesením kráľovských úradov a rezidencie do Budína stalo menej dôležité, ešte stále však korunovačné mesto uhorských panovníkov a miesto, kde sa schádzal uhorský snem.

V roku 1830 mali už skončiť aj korunovácie a po roku 1849 sa aj miestom snemovania stal Budín, neskôr Pešť. Výhodná poloha mesta v blízkosti Viedne a na Dunaji bola zárukou, že mesto neklesne celkom na úroveň akéhosi zabudnutého provinčného mestečka. Počet obyvateľstva stúpal a na konci 19. storočia žilo v meste asi 65 000 stálych obyvateľov. Skutočný počet obyvateľov mesta však podstatne zvyšovali obyvatelia kasární. Ťažko sa stalo, že by človek prešiel niektorou ulicou a nestretol by pritom vojaka.

V roku 1804 sa areál bývalého kráľovského rezidenčného zámku - terajšieho Hradu - stal kasárňou pre šestnásť „kompánií“ cisárskej armády. Aj dovtedy tu žili vojaci, hrad bez hradnej posádky by si nikto nevedel predstaviť. A to bolo hádam aj príčinou, prečo vojsko dostalo od cisára možnosť zabrať celý hradný areál, keď sa ukázalo, že ako sídlo vysokej školy - katolíckeho kňazského seminára - je nevyhovujúci.

Mesto už v roku 1759 postavilo kasáreň pre cisárske vojsko. Postavili ho na brehu Dunaja. Dnes je zachovaná len časť kasárne, aj tá je prestavaná pre potreby Slovenskej národnej galérie. Po zrušení kláštora križovníkov s červenou hviezdou (1784) sa stal ich bývalý kláštor na Špitálskej ulici najprv sirotincom a opatrovňou, neskôr aj ten dostalo vojsko (posledne pred zbúraním „Svätoplukova kasáreň“).

Po napoleonských vojnách, ale najmä po skončení prusko-rakúskej vojny (1866) a po rakúsko-uhorskom vyrovnaní (1867) sa ukázalo, že bude výhodné umiestniť v Prešporku početnú vojenskú posádku, veliteľstvo a dokonca kadetskú školu. Na začiatku druhej polovice storočia získal erár dva bývalé šľachtické paláce, ktoré vzápätí upravili na kasárne. Landererov palác pri dnešnom Šafárikovom námestí r. 1857 nadstavali a nasťahovali do neho pluk pionierov, ako vtedy volali ženistov. Kasárňou sa s minimálnymi úpravami stal aj areál paláca Pálffyovcov, ktorý stával na mieste internátu Svoradovej a Škarniclovej ulice. Odtiaľ bolo blízko do Zámockej kasárne (K.u.K. Schlossberg Kaserne), aj do jazdiarne na hornom konci terajšej Zochovej ulice. Do rúk vojenského eráru prešiel aj bývalý letný palác ostrihomských arcibiskupov. Urobili z neho vojenskú nemocnicu.

V blízkosti nemocnice vznikla v 80. rokoch 19. storočia kasáreň 71. cisárskeho a kráľovského pešieho pluku (medzi terajšou Štefanovičovou a Šancovou ulicou, tam kde stojí ministerstvo financií). Terajšie Námestie slobody bolo výhodným miestom na cvičenie vojakov. Bolo tam blízko aj z kasární na dolnom konci dnešného Kollárovho námestia (Hurbanova kasáreň, predtým kasáreň honvédov), aj z kasárne na nároží terajšej Legionárskej a Radlinského ulice (teraz park). Vojenské cvičište bolo aj na južnom brehu Dunaja v blízkosti dostihovej dráhy.

Vojenské veliteľstvo sídlilo do roku 1912 na terajšej Štúrovej ulici. Po postavení novej reprezentačnej secesnej budovy na nábreží Dunaja sa presťahovalo (teraz Filozofická fakulta UK). Pred prvou svetovou vojnou (1910) vybudovali na tie časy obrovský areál delostreleckých kasární ďaleko za mestom smerom na Raču. Teraz je v ich areáli umiestnené Ministerstvo obrany (Kutuzovova ulica). Okrem kasární plukov cisárskej a kráľovskej armády bola v Prešporku aj kasáreň četníkov (na terajšej Križkovej ulici).

Cisársko-kráľovská pechotná kadetská škola bola prv umiestnená v nevyhovujúcom a len čiastočne adaptovanom meštianskom dome na začiatku terajšej Štúrovej, kde neskôr postavili palác Luxor. V roku 1869 ju premiestnili do vlastnej účelovej budovy na nároží Mýtnej a Kopáčskej ulice. Na jej mieste stojí pyramída Slovenského rozhlasu.

Vojenský cintorín, určený výhradne pre príslušníkov cisárskej a kráľovskej armády, je dávno zrušený. Na jeho mieste na nároží Záhradníckej a Miletičovej sa nachádza areál kláštora a kostola saleziánov. Hroby generálov a iných vysokých vojenských hodnostárov sú aj na Ondrejskom a na Martinskom cintoríne. Mnohé bohaté náhrobné pomníky pri „modernizácii“ cintorína v 60. rokoch zničili, rozkradli. Mená oznamujú len ťažko čitateľné nápisy na kríkmi zarastených kamenných tabuľkách.

Štefan Holčík
FOTO - archív