Kolektívny záväzok sme museli splniť!
Neskôr sme prešli aj kádrovačkou pred komisiou v zložení riaditeľ školy, triedny profesor a prísediaci - uvedomelí, socializmu a jeho ideám oddaní zväzáci z vyšších ročníkov - Ižo P., Francek T., Ičo K. Previerky sa niesli v duchu ateistickej výchovy a pozostávali z dvoch otázok: Chodíš do kostola? Prečo?
Dostali sme chvíľku na rozmyslenie, po nej nasledovali rad-radom vyľakané, neisté, rozpačité (ale aj suverénne) odpovede. Dusnú atmosféru rozptýlila moja odpoveď: „Áno, chodím do kostola. A prečo? Lebo sú tam pekní miništranti (spomienka na Modrý kostolík).“ Porota sa rozosmiala, aj spolužiačky, napätie sa uvoľnilo.
Život v internátnej škole plynul tak, ako si vyžadovala vtedajšia hektická doba. Profesori vyučovali nariadenými pokrokovými metódami, vychovávatelia vychovávali podľa pokynov zhora, študenti robili to, čo sa od nich vyžadovalo.
O politický rast sme mali postarané plnením celotriednych socialistických záväzkov, napríklad pri získavaní rôznych „metálov“ (boli v móde). Plnili sme Jilemnického odznak, Tyršov odznak zdatnosti, Fučíkov odznak (v skratke FO). Na získanie FO bolo potrebné preštudovať predpísanú literatúru: Boris Polevoj: Príbeh ozajstného človeka, Klement Gottwald: K mládeži, J. V. Stalin: Mládeži, ale aj určené state z Dejín VKS(b). Kto by to však všetko čítal? Študoval? Lenže kolektívny záväzok sa musí splniť za každú cenu!
Do ročníka s nami chodila dcéra nemenovaného povereníka a neter člena ÚV KSS, ktoré podkuté z domu mali najlepšie poznatky o dianí v politickom živote, a čo bolo pre nás najdôležitejšie, vlastnili písomné poznámky z uvedenej literatúry. Stačilo sa nebadane dostať k ich výpiskom, prečítať si, zapamätať si gros (gró), ústnym podaním poslať ďalej a pri skladaní FO sa spoliehať na dobrú pamäť, fantáziu, slovnú zásobu a bez mrknutia oka sypať odpovede na otázky komisie. Naša trieda 1. A splnila svoj záväzok na 100 percent.
Záver sa konal pripevňovaním kovovej päťcípej hviezdy s reliéfom Júliusa Fučíka na modré zväzácke košele (všetci sme boli zväzáci), odovzdávaním preukazov držiteľov tejto medaily, stiskom rúk od poroty. Všetko sa odohralo v slávnostnom duchu. Aj voľný čas v internáte bol organizovaný. Domov sa chodilo na „opušťáky“ kvôli výmene posteľnej bielizne alebo z vážnych rodinných dôvodov.
Okrem formovania nášho politického zrenia bola pozornosť vychovávateľov zameraná aj na kultúrne vyžitie budúcich pedagógov. Obľúbili sme si večerné predstavenia v SND, opery aj činohry, na Novej scéne operety, v Slovenskej filharmónii koncerty s výkladom. Na také akcie sme sa priam tešili.
Helena Kloudová-Jonášová
Učiteľka z Dunajskej ulice (2010)
Pokračovanie nabudúce