Komediantku a cirkusantku živiť nebudeme!

V poslednom ročníku, v kurze, sa nám čas krátil závratnou rýchlosťou. Nadišiel deň rozhodnutia ako ďalej (prihlášky na štúdiá sme nevypisovali a v školách neboli ani pedagogickí poradcovia).

V pätnástich rokoch väčšina mladých ešte nevie, čo by mali, či chceli, v živote robiť, kam sa zaradiť. Rozhodnutie bolo obyčajne na rodičoch. Keďže od detstva som inklinovala k Tálii, bez uvažovania (a aj bez súhlasu rodičov) som zahlásila Dramatická škola - odbor herectvo. Na túto výberovú školu sme z triedy ašpirovali dve - Evka Krížiková-Zvaríková, dodnes vynikajúca divadelná a filmová herečka, a ja.
Triedna pani učiteľka Vlasta Kalušová, vyučujúca slovenský jazyk a dejepis, všemožne podporovala naše herecké ambície, aj tým, že sme sa aktívne podieľali na všetkých kultúrnych dianiach v škole aj mimo nej. Obom nám uvedenú školu odporúčala.

Po absolvovaní náročných talentových skúšok boli dve Dunajošky prijaté!

Neopísateľná radosť z úspechu, že sa mi splní vytúžený sen, trvala iba dovtedy, kým neprišlo domov písomné vyrozumenie. Najprv sa mi dostalo niekoľko pohlavkov s dokumentom, po nich nepočetné množstvo buchnátov do chrbta sprevádzaných mojím žiaľom a ľútosťou vyprodukovaných potokov sĺz, ktoré sa nedali zastaviť. Cez srdcervúci vzlykot, akoby z diaľky znelo mamino memento: „Komediantku a cirkusantku živiť nebudeme. Vyber si - alebo budeš kaderníčkou, alebo sa pakuj, a choď, kade ľahšie!“
Nespakovala som sa. Po preplakanej, bezsennej noci bola mojím jediným útočiskom láskavá pani triedna učiteľka.

Matersky ma pritúliac, zľahka ma pohladkala po vlasoch (opäť mi vyhŕkli slzy), hľadiac svojimi blankytnomodrými očami plnými súcitu pomaly vyslovila vety kladúc dôraz na každé slovo: „Ty budeš učiteľkou,“ a pokračovala: „Budeš mať javisko iba pre seba. V hľadisku žiakov, veľa párov detských zvedavých očí, ktoré ťa budú pozorne sledovať a očakávať, čo im predvedieš. Aplauzu sa však nedočkáš, ten sa prejaví až časom vďakou, láskou a úctou k tebe za to, čo ich naučíš.“

Tieto slová boli balzamom na moju strápenú dušu (vďaka vám, pani učiteľka, aj za to, čím som bola.

Po jej návšteve u nás ustúpil hnev rodičov a nakoniec súhlasili s mojím štúdiom na Pedagogickom gymnáziu.

Zbohom Tália! Budem učiteľkou.

Helena Kloudová-Jonášová
Učiteľka z Dunajskej ulice (2010)
Pokračovanie nabudúce