Na Dunajskej sme cítili všetky možné vône

Malý spiežovec zavesený nad dverami oznamoval príchod zákazníka. Predávali tu dve sestry, dve staré dievky, vysoké, kostnaté s „vodovými“ očami, sotva viditeľnými úzkymi perami, s tvárami pripomínajúcimi sušené figy, s vlasmi spletenými do hrubých vrkočov, upevnenými na temene hlavy v tvare venca, oblečené v tzv. „dirndl“.

Zákazníci ich oslovovali Fräulén Hany a Fräulén Greta. Sortiment tovaru nemali široký: med, medovníčky, sušené hrušky, slivky i jabĺčka-krížalky, sviečky s ozdobami do kostola aj jednoduché, tzv. konzumné na svietenie v domácnostiach, pretože na Dunajskej ulici nebola vo všetkých domoch zavedená elektrina (svietilo sa petrolejovými sliepnivé svetlo dávajúcimi lampami a sviečkami). Sestry predávali vynikajúcu žltučkú gdulovú marmeládu, ktorú krájali z drevených debničiek a vážili ju.

Sladká vôňa medu, voňavých klinčekov, ďumbiera a škorice sa šírila našou ulicou ako vôňa z rozprávkového medovníkového domčeka. Na druhej strane z Bazára dýchala starina. Pri ňom, vo dvore v pekárni, piekli chlieb náš každodenný. Počas vojny sme naň stávali fronty dlhé až po tanečnú školu majstra Krysztyinyaka.

Lahodná vôňa čerstvého chleba prerazila vôňu griláže šíriacej sa od Turka Mustafu Bedžetoviča z jeho cukrárne. Na tej istej strane ulice od opravára obuvi čpela Schmoll pasta, papierníctvo pána Tušera zaváňalo školou a z cukrárne boli cítiť jód a lyzol.

Za lekárňou mal jatky Manderla. Z nich vychádzal nie príliš vábivý mäsový a dusivý zápach, ale aj ten patril ku koloritu ulice tak, ako bodega (bufet) na rohu Dunajskej a Kempelenovej, z ktorej páchlo slanými haringami. Na opačnom rohu, od pána Hojdema z holičstva a kaderníctva ste mohli zacítiť stále rovnaký odór, kolínsku 4711. Vedľa neho obchod s cukríkmi (neskôr mäsiar), oproti čistiareň Imhof s úzkym výkladom bielych naškrobených manžiet a golierov s neidentifikovateľnou vôňou. Nasledovala trafika pána Šimkoviča so zápachom tabaku, z vedľajšieho domu sa ustavične ozýval brechot psov. Vo dvore mal prevádzku strihač štvornohých miláčikov.

O dom ďalej, od stolára pána Berlaka, sa šírila vôňa šelaku, terpentínu, fermeže a smrekového dvera s vôňou lesa. Tá sa zlievala a násobila vôňou z obchodíka prilepeného jedným múrom k domu číslo 41, kde predávali farby, laky, tmely, štetce, riedidlá a podobné výrobky. V týchto miestach stála Prešporská kúria.

Oproti mal hostinec pán Čižmarič, ďalej stála mliekareň, z nej zaváňalo mlieko a zapáchali „kvargle“ (olomoucké syrečky), vedľa obchod s detskými kočíkmi Šery s vôňou kože, nasledovali potraviny, Kysucká krčma, pri nej mäsiarstvo.

Mohla by som pokračovať vo vymenovávaní malých dielničiek i obchodíkov, s ich vôňami a pachmi, prejsť popri Gutenbergovom dome, postáť pri Malom Baťovi a sledovať vlaky na Malej stanici. Dnes už iba v spomienkach...

Helena Kloudová Jonášová
Dievčatá z Dunajskej ulice (2003) 
Koniec