Csáky postavil prvé murované divadlo

V hlavnom meste krajiny sa sústreďuje politický a spoločenský život vedúcich vrstiev krajiny. Tak to bolo aj v Prešporku 17. a 18. storočia, keď bol hlavným, sídelným a korunovačným mestom uhorského kráľovstva.

Okrem príslušníkov najvyššej šľachty, kniežat a grófov Esterházyovcov a Pálffyovcov, sa tu viac či menej natrvalo zdržiavali príslušníci asi dvadsiatich ďalších uhorských šľachtických rodín.

Mnohí z nich tu boli najmä preto, lebo ako úradníci zastávali pomerne vysoké posty v kráľovských úradoch. Bola to Uhorská kráľovská dvorská komora a Kráľovské miestodržiteľstvo. Služba na úradoch bola čestná - neplatená. Šľachtica-úradníka a jeho rodinu musel živiť jeho vlastný majetok, jeho poddaní či nevoľníci.

V obidvoch týchto inštitúciách, ale aj v ďalších, najmä vo vojenských kruhoch a v cirkevných hodnostiach, sa objavujú v priebehu 18. storočia stále tie isté priezviská. Batthyany, Csáky, Erdödy, Illésházy, Károlyi, Keglevich, Nádasdy, Pongrác, Szapáry, Zichy. Všetci boli medzi sebou príbuzní. V každej generácii týchto rodín sa objavujú stále nové a nové sobáše medzi ich členmi. A tak boli páni v úradoch bratranci, švagrovia, svokrovia a zaťovia. Len zriedkakedy pripustili medzi seba ďalších.

Tak sa tu objavil gróf Balassa, Grassalkovich, Széchényi, Aspremont. Veľmi neradi prijímali medzi seba “cudzích” šľachticov, napríklad Rakúšanov či Nemcov. A to ani v prípade, že matka kandidáta bola z niektorej zo spomínaných uhorských aristokratických rodín. V druhej polovici 18. storočia boli hádam najviac spríbuznené rodiny Erdödyovcov a Csákyovcov.

V historickom jadre mesta možno vymenovať rad objektov - palácov, ktoré sa spájajú s menom týchto rodín. Jeden z nich je zachovaný palác Erdödyovcov na Ventúrskej 1, ktorý vznikol spojením a prestavbou troch stredovekých meštianskych domov. Len pár krokov ho delí od ešte rozsiahlejšieho paláca, ktorý si dal postaviť na mieste zborených meštianskych domov a neskôr rozšíriť na mieste demolovaného mestského opevnenia po roku 1780 gróf Georg (Juraj) Csáky (Panská 33 a Hviezdoslavovo námestie 14).

Na konci 19. storočia bol majiteľom paláca knieža Szulkowski, ktorý dal do jeho štítu umiestniť svoj kniežací erb. V 18. storočí bol palác miestnou “turistickou” raritou. Mal totiž ako jediný v meste (doteraz zachovaný) balkón z červeného mramoru. Gróf Csáky si takú “výstrednosť” mohol dovoliť! Do histórie mesta sa gróf Georg (Juraj) Csáky zapísal najmä výstavbou prvej stálej murovanej divadelnej budovy, ktorú dal postaviť na mestskom pozemku pred demolovanou Rybárskou bránou.

V divadle sa začalo hrať v roku 1776 a používali ho nepretržite až do roku 1885. Gróf stavbu zveril meštianskemu staviteľovi Matúšovi Walchovi, ktorý dodal aj projekty. Na obdobie svojho vzniku veľmi moderná stavba obsahovala nad parterom hľadiska množstvo elegantných lóží, na ktorých zriadenie finančne prispeli jednotliví šľachtici. Lóže boli natrvalo v ich užívaní, každý si zariadil lóžu sám svojím nábytkom a podľa svojho vkusu. Vo výške poschodia, nad vstupom, bol salón a s ním spojená dvorská lóža, vyhradená miestodržiteľskému páru - arcikňažnej Márii Kristíne a jej manželovi kniežaťu Albertovi zo Saska a Tešínska. V roku 1793 pristavali za javisko ďalšiu sálu, čím vznikla prvá prešporská “reduta”. Konali sa tu bály, slávnosti, hostiny. Dokonca aj oslava Napoleonových narodenín!

Keď už staré divadlo napriek neskorším úpravám nezodpovedalo vtedajším požiarnym predpisom, museli ho zbúrať. Mesto vtedy vyzvalo majiteľov lóží, aby si odniesli z nich svoje zariadenie. To čo ostalo, rozpredali na dražbe. Pred 2. svetovou vojnou bola v expozícii Mestského múzea vystavená drevená lavica z parteru starého divadla.

Niektorí potomkovia grófa Csákyho žili v Prešporku aj v čase, keď už mesto nebolo hlavným mestom kráľovstva. Jeden z nich, Hilarius (Vidor), si dal na konci 19. storočia postaviť palác na terajšej Štúrovej ulici (vtedy Baross utca). Palác patrí po dôkladnej oprave k najkrajším historickým stavbám na Štúrovej ulici. Jeho príbuzný gróf Eugen Csáky si dal postaviť vidiecky kaštieľ v terajšom Prievoze. Stavba v rozsiahlom parku mala napodobovať vily vo vtedy módnych letoviskách. Súčasťou kaštieľa je kaplnka, nad ktorej portálom umiestnili starší kamenný rodinný erb.

Po skončení prvej svetovej vojne Csákyovci kaštieľ predali. Dostal sa do majetku charitatívneho rádu sestier františkániek. Bohaté salóny grófskej rodiny sa postupne zmenili na nemocničné izby, zimnú záhradu prestavali na kostol. Po roku 1950 museli sestry objekt opustiť, stal sa nemocnicou. Aj csákyovský kaštieľ v Prievoze postavený v roku 1900, je opravený, ďalej slúži charitatívnym účelom.

Štefan Holčík
FOTO - archív