Dunajská ulica nás lákala aj svojimi vôňami

Prejsť sa Dunajskou ulicou z horného konca na dolný až po roh ulice Vuka Karadžiča bývalo kedysi pôžitkom. Z dverí obchodíkov a malých súkromných dielničiek v lete otvorených dokorán vanuli rôzne vône.

Mestská sporiteľňa tvorila výnimku, jej vôňu, vôňu peňazí sme my dievčatá nikdy nepoznali. Vedľa sporiteľne bol obchodík Sandrik, za pasážou Luxor Sanitas, pri ňom kníhkupectvo Horáček, nasledovali Cukrovinky. Idúc okolo obchodu so sladkosťami, vždy sme postáli.

Naše chuťové i čuchové bunky dráždila vôňa pelendrekov, krumplového cukru, kyslých cukríkov tvarom, farbou a vôňou fialiek, mliečnych štolverkov, marcipánu, zelených mentolových mašličiek, žltých medových cukríkov s včielkou, kandizovaný cukor “cukrkandel”, ale zo všetkých vôni najviac prenikavá, dráždivá vôňa čokolády.

Nasledovala Teta a pasáž, za ňou stál obchodík s hudobninami, vedľa Svätý Vojtech s vôňou mirty, pri nich opravovňa motoriek (majiteľ pán Luža) odkiaľ sa šíril zápach benzínu a nafty.

Z cukrárne Csóka voňala vanilka a pečené zákusky. Vyrábali a predávali “šaumrolne” (trubičky z lístkového cesta, plnené cukrovou penou), nadýchané “krémšnity” (krémeše) rozplývajúce sa na jazyku, šuhajdy, gaštanové jazýčky a rôzne iné “pocheraje” (zákusky).

Od mäsiara Vaňku bolo cítiť zohrievanú údeninu, pečené klobásky, jaterničky a držkovú polievku. Jedlo sa na “stojáka”. Za ním malá galantéria a Liga pasáž s výkladmi plných kníh, úhľadne usporiadanými s neprehliadnuteľným nápisom nad výkladom: “Povedz mi, čo čítaš, ja ti poviem, kto si!”

Tlačiarenská vôňa sa nedá opísať. Je charakteristická a nádherná. Oproti, na ľavej strane, stáli železiarstvo Richter a Vesna s metrážou “na body”, pri nej predajňa nábytku Osolsobé, z ktorej vanula vôňa epied a dreva.

Na poschodovom dome sa vynímala veľká farebná reklama: “Odev vzorný, šije Rolný.” Predávali overaly a pracovné odevy páchnuce naftalínom. Nasledoval Meinl. Stačilo vyjsť po dvoch schodíkoch okolo kartónového Černoška s červeným fezom na hlave a opájala vás omamná, neodolateľná vôňa práve praženej zrnkovej kávy. Pri vchodových dverách stáli otvorené sisalové vrecia, naplnené až po okraj búrskymi orieškami veľkými ako palce.

Pohľad na regály s množstvom dózní, s vyleštenými mosadznými uzávermi, v ktorých ste sa videli ako v zrkadle, plných mandlí, sušených hrozienok - sultániek, kakaových bôbov, píniových orieškov, vanilkových i škoricových strukov a na pulte pri umelecky tepanej kovovej pokladni, v úhľadných priesvitných obaloch zlatožlté datle, vence fíg. Za pultom sa jagalo nespočetné množstvo zásuviek s koreninami od výmyslu sveta. To všetko bolo úžasné, voňajúce exotickými krajinami.

Helena Kloudová Jonášová
Dievčatá z Dunajskej ulice (2003)
Pokračovanie nabudúce