Nakoniec tu zostali iba ťavy a kone
Prasce kvičali celé dni aj noci v provizórnom chlieve stlčenom z bytových dverí. Zvieratá, určené na konzumáciu pre vojakov. Postupne likvidovali kravy, po nich prasce. Streľbou priamo medzi oči. Presne!
Časť krásnej lazaretskej záhrady zmenili na jatky. Odborné mäsiarske práce robil pán R., vyučený mäsiar z Kempelenovej ulice. Pomocné niekoľko náhodných chlapov z ulice. Dozeral na nich starší litinant Nikolaj.
My deti, sme sa pozerali na zdieranie koží, na pitvanie a na porciovanie zvierat. Zhovorčivý pán R. nám ukazoval jednotlivé vnútorností a pomenovával ich. Pučili sme sa od smiechu nad slovom „pajšl“ (pľúca), ním sme začali volať jedného Dunajoša (Dušan J., prepáč).
Vojaci hĺbili jamy po celom parku a zakopávali nespotrebiteľné zvyšky zvierat. Zápach aj roje múch - mäsiarok - nám všetkým znepríjemňovali život. Robili aj nálety do bytov. Nepomohli ani mucholapky povešané na lustroch, na ktoré namiesto múch sme sa zachytávali my sami vlasmi.
V poľnej kuchyni od skorého rána vyvárali mäso dvaja vojaci - kuchári. Jeden z nich, azda potomok Osmanov, volali ho Mirza, s vyholenou hlavou, mongoloidnými očkami, s vyčnievajúcimi lícnymi kosťami, tmavšej pleti, nízkeho vzrastu, opásaný umastenou zásterou, musel stáť na dvoch tehlách, aby dosiahol pomiešať váru v kotli.
Stávali sme v patričnej vzdialenosti a prizerali sa, iba Rudo, ktorému kolieska v hlave nezapadali a ťažko sa hýbali, s visiacou zelenou sviečkou pod nosom, pregĺgajúc naprázdno, až mu ohryzok na krku nadskakoval ako hlavátka lapajúca mušku, večne hladný, stál čo najbližšie.
Keď ho Mirza uvidel, vylovil z kotla veľkou žufanou (naberačkou) kusisko mäsa, nastokol na dvojzubec, podal Rudovi so slovami „Kušaj!“ Ten horúcu flákotu uchytil, vyskakujúc ju chvíľu prehadzoval z dlane do dlane, potom hĺtavo kúsal a kušal. Keď v ňom zmizla, spakruky si pretrel ústa aj sviečku a čakal ďalšie. Pretože ďalšie nebolo, znechutene na chvíľu odišiel, aby sa zase vrátil a striehol. Jedinou Rudovou radosťou bola radosť z jedenia. Slovom Nenažranec sme mu ju vždy pokazili.
Po skonzumovaní hovädzieho dobytka pokračovali v zakáľaní prasiat. Slaniny a bôčiky solili, hádzali do drevených sudov od vína, pripravovali si zásobu na ďalšiu cestu.
Nakoniec zostali iba kone a ťavy. Tie po čase spolu s vojakmi odtiahli do neznáma, zanechajúc po sebe zdevastovanú záhradu, park aj dvory...
Až potom bol pokoj...
Helena Kloudová-JonášováDievčatá z Dunajskej ulice (2003)
Pokračovanie nabudúce