Ďalšia facka pamiatkovej starostlivosti
Denne prechádzajú stovky turistov z Hradu alebo na Hrad úzkou a pomerne strmou Beblavého ulicou. Na jej mieste bola už v stredoveku príjazdová cesta, ktorá spájala pevnosť na kopci so sídliskom, ktoré sa vyvinulo na brehu Dunaja.
Ťažko povedať, kedy vznikli pozdĺž cesty prvé obytné domy. Niektoré tu stáli už v 17. storočí, ako možno dokázať vedutami mesta z obdobia po roku 1620. Domy na oboch stranách ulice bývali navzájom pospájané pivnicami pod ulicou, zrejme ako poistka pre prípad ohrozenia nepriateľom.
Najstarší doteraz zachovaný dom stojí na nároží Beblavého a Zámockých schodov. Meštiansky obytný dom s otvorenou arkádou v 80. rokoch dosť nešťastne prestavali na reštauráciu Arkádia. Pritom zničili grafitovú a maľovanú výzdobu fasády. Ani arkádu sa nesnažili obnoviť v pôvodnej forme. Podľa zákona sa mal dom stať ako bývalý historický objekt radnice pred 20 rokmi majetkom hlavného mesta. Vtedy však boli privatizéri silnejší. Po privatizácii sa dom postupne devastuje.
Podobný osud stihol viaceré domy v ulici, ktorú už v roku 1954 pojali do areálu bratislavskej Mestskej pamiatkovej rezervácie. Od roku 1963 sú domy vyhlásené za pamiatky, a od roku 1965 zapísané do Štátneho zoznamu nehnuteľných kultúrnych pamiatok. Ich rekonštrukcia však pozostávala najmä v tom, že historické stavby za fasádami kompletne zbúrali, a postavili za nimi nové objekty, ktoré sa na pôvodné vôbec nepodobajú. Ostali len fasády, prevažne z 18. storočia. Taký spôsob „pamiatkovej rekonštrukcie“ historických objektov pretrváva ešte aj dnes. A to aj vo významnejších mestách, ako je Bratislava. Vo Viedni vymysleli ochranári pre taký spôsob pamiatkovej starostlivosti názov „Fasadismus“.
Turista, ktorý ulicou prechádza, o tom nevie. Má dojem, že sú to originálne stavby, najmä ak mu sprievodca pred ktorýmsi domom zasvätene tvrdí, že práve v tom dome žil kedysi (hoci len pár dní) maďarský básnik a revolucionár Petöfi (ulica sa pred rokom 1919 volala Petöfi utca). Iný historický fakt spája ulicu so vznikom ničivého požiaru Židovne v máji 1913.
Počas rekonštrukcie ulice v 70. rokoch niektoré cenné detaily „zmenili majiteľa“. Napríklad ozdobnú rokokovú mrežu zo svetlíka nad bránou domu číslo 8, ktorá sa výslovne uvádza v zozname pamiatok („nadsvetlík s tepanou mrežou“), niekto ukradol a použil ako ozdobu vlastnej bránky na Búdkovej ulici číslo 9. Jemné detaily, ktoré neboli určené na exponovanie pod holým nebom, medzitým odpadli, alebo ich rozožrala hrdza.
Po skončení „prúdovej“ rekonštrukcie pôsobila Beblavého ulica uceleným dojmom 18. storočia. Celkový dojem dnes narúšajú nie práve najvhodnejšie doplnky, ktoré majú lákať zákazníkov do pohostinských zariadení. Pričom niektorí majitelia vôbec nepovažujú za potrebné poradiť sa s orgánmi pamiatkovej starostlivosti, prípadne akceptovať ich nariadenia.
Súdny človek by sa domnieval, že aj majitelia a obyvatelia domov na Beblavého ulici sú viazaní zákonom. Že sa majú o objekty starať a udržiavať ich tak, ako to zodpovedá ich pamiatkovej hodnote, kvalite a významu.
Pohľad na priečelie domu Beblavého 4, ktorý je zapísaný v zozname pamiatok pod číslom N/12, nesvedčí o kladnom vzťahu majiteľa či užívateľa k pamiatkovému fondu hlavného mesta Bratislavy. V zozname pamiatok sa zdôrazňuje v prízemí zachovaný kamenný vstupný portál. Vďaka „nápaditej“ úprave podľa vkusu majiteľa je spomínaný portál zničený, úplne zaniká. Pre niekoho je dôležitejšie zakryť sprejovými farbami takzvaného umeleckého diela historickú fasádu domu, aby vznikol dojem gýčovo zdôrazneného vozňa električky s cestujúcimi za oknami.
Každý vie ako ťažko sa sprejové farby odstraňujú z omietok. Obyčajne treba omietku otĺcť a nahodiť novú. Keď sa „zahryznú“ farby do zvetralého povrchu historického kamenného architektonického článku, sú prakticky neodstrániteľné. Kamenný portál z 18. storočia je po úprave sprejovou farbou zničený. Už predtým bol natretý agresívnou tmavou hnedočervenou olejovou farbou.
Ak je sprejovými farbami pomaľovaný kiosk pri zastávke autobusov na Staromestskej ulici, kde predávajú pečivo firmy „Fornetti“, je to vec vtipná a prijateľná. Ak je rovnako „dekorovaný“ barokový dom zapísaný v zozname pamiatok, je to trestný čin. No ako možno majiteľa postihnúť??? Pokutovať? Prikázať „umelecké dielo“ z fasády odstrániť? A dá sa ten horor z historického objektu vôbec odstrániť? Alebo bude navždy kaziť dojem na trase medzi areálom Hradu a historickým jadrom mesta? Má to byť konkurencia najkrajšiemu rokokovému domu Bratislavy U dobrého pastiera?
Štefan Holčík
FOTO - autor