Na obrazoch namaľovali celú rodinu

Mária Terézia zomrela vo Viedni 29. novembra 1780. V čase jej smrti nebýval nikto z jej rodiny trvale v kráľovskej rezidencii na hrade v Prešporku.

Bol tu síce zariadený byt kráľovnej a nad ním v Novom paláci ešte aj nie celkom vysťahovaný byt miestodržiteľa Alberta Sasko-Tešínskeho a jeho manželky Márie Kristíny, ako aj stále v pohotovosti pripravený byt nastupujúceho kráľa Jozefa II., ale okrem služobníctva sa tu nikto nastálo nezdržiaval.

Mária Kristína a Albert opustili palác už predtým, lebo sa sťahovali do Bruselu, kde sa uvoľnil post miestodržiteľa Rakúskeho Nizozemska po smrti švagra Márie Terézie.

Jozef II. sa už dlhšie – ako rímsky cisár a ako spolupanovník svojej matky Márie Terézie – zaoberal myšlienkou zriadiť vo Viedni galériu výtvarných diel, ktorá by bola prístupná predsa len širšej verejnosti ako predtým súkromné miestnosti panovníckych apartmánov na rôznych miestach. Od roku 1778 spisoval z cisárovho poverenia švajčiarsky rytec a znalec umenia Christian von Mechel umelecké diela v majetku cisárskej rodiny, ktoré by boli vhodné pre vznikajúcu galériu. Okrem Viedne boli pre neho najzaujímavejšie zbierky v Bruseli a v Prešporku.

Palác v Prešporku bol síce ešte niekoľko rokov oficiálnou kráľovskou rezidenciou, ale Jozef II. sa radšej ubytovával v hostincoch. V roku 1781 sem poslal svojich ľudí, aby vypracovali zoznam umeleckých diel v miestnostiach paláca. Časť potom odviezli do Viedne, malú časť do Budína. Vtedajší zoznam sa vo Viedni zachoval. V roku 1990 ho v Zborníku SNM publikovala prof. Mária Maliková, v roku 2007 v zborníku viedenského Umeleckohistorického múzea tamojšia kurátorka Gerlinde Gruber. Bádateľkám sa podarilo zistiť, že väčšina v zozname uvedených diel sa zachovala, a že sú dodnes uložené vo viacerých múzeách.

V súvislosti s rekonštrukciou kráľovského paláca je mimoriadne dôležité vedieť, ako boli zariadené reprezentačné miestnosti v čase života Márie Terézie. Dôležitý je poznatok, že hlavná sieň paláca, tá z ktorej sa vychádza na balkón južného priečelia, a s ňou susediaca kráľovská audienčná sieň (inak trónna sieň) mali steny ozdobené obrazmi členov panovníckej rodina v životnej veľkosti. Základ tvorili obrazy Márie Terézie, jej manžela cisára Františka I. a ich 13 detí, ktoré žili v čase maľovania obrazov. Obrazy vznikli v dielni vtedy vo Viedni najplodnejšieho portrétistu. Bol to Martin van Meytens mladší. Zamestnával celý rad maliarov, ktorí podľa jeho pokynov maľovali obrazy, on sám maľoval predovšetkým skice a na hotových obrazoch tváre zobrazovaných osobností. Do jeho okruhu patril maliar Peter Kobler von Ehrensorg, ktorý sa stal dvorným maliarom v roku 1747 a v spomenutom zozname je uvedený ako autor niekoľkých obrazov.

Mária Terézia mala 16 detí, ale tri z nich zomreli ešte pred namaľovaním obrazov pre prešporskú rezidenciu. V minulosti bývalo pravidlom, že každá zdravá žena celý život rodila. Dnes sa ľudia nad tým pozastavujú, ale neuvedomujú si, že aj ich pra.....staré mamy v minulosti mali tiež toľko detí. Samozrejme, mnohé z nich zomierali ešte v detskom veku. Na obraze, ktorý visel v Prešporku, je namaľovaná aj asi desaťročná dcéra Márie Terézie arcikňažná Mária Johanna, ktorá zomrela v roku 1762. Obrazy teda museli byť maľované pred rokom 1762, čo súhlasí s datovaním prestavby hradného paláca.

Podľa inventára z roku 1781 boli ako samostatné postavy namaľované len portréty kráľovnej, cisára a následníka trónu arcikniežaťa Jozefa v obleku rytiera uhorského rádu. Všetky ostatné deti boli namaľované v skupinách. Na jednom obraze je päť detí (Ferdinand, Amalia, Josepha, Johanna, Charlotte), na ďalšom tri arcikňažné čoby mladé slečny ( Marie Christine, Marie Anna, Maria Elisabeth). Dvaja mladí chlapci v uniformách sú Leopold a Karl, na ďalšom obraze sa so psíkom hrajú najmladšie deti Maria Antonia a Maximilián. V roku 1781 boli v oboch miestnostiach ešte neskoršie portréty Márie Kristíny v dospelom veku, portrét jej manžela Alberta, portréty dvoch manželiek cisára Jozefa II. ( tie zomreli ešte pred 1780) a portréty Leopolda ako toskánskeho veľkokniežaťa (neskôr sa stal cisárom ako Leopold II.) a jeho manželky.

V reprezentačných sieňach kráľovského paláca teda Mária Terézia svojim návštevníkom prezentovala na obrazoch vlastnú rodinu. V ostatných miestnostiach (okrem zrkadlovej siene a porcelánových kabinetov) viseli obrazy svätcov, scény podľa antických motívov, krajinky, antické ruiny, staré obrazy slávnych majstrov. Visela tu aj séria pohľadov na zákutia viedenských ulíc a viedenské paláce od Bernarda Belotta (1732 až 1780). K nim patril aj obraz vtedy sa už rozpadávajúceho Devínskeho hradu.