Barokovú záhradu zriadil František I.
Mária Terézia bola uhorskou kráľovnou od roku 1741. Hneď po korunovaní sa ujala svojho uhorského kráľovstva a na pár mesiacov jej ako sídlo slúžil kráľovský palác na zdedenom Prešporskom hrade. Rodina kráľovnej a jej dvor sa museli uskromniť.
V stredovekom objekte, napriek úpravám, ktoré sa tam realizovali v každom predchádzajúcom storočí tri-štyri razy, neboli veľmi prijateľné podmienky na stále bývanie.
Viedenský Hofburg však vtedy tiež neposkytoval prijateľnejšie bývanie. Vo viedenskom paláci Favorita, kde predtým žili jej rodičia, Maria Terézia bývať nechcela. Radšej ho darovala jezuitom ako školskú budovu.
Trvalo ďalších 15 až 20 rokov, než bol prešporský palác upravený na vhodné sídlo panovníčky. Jej reprezentačné priestory boli na prvom poschodí južného krídla, obytné izby mala vo východnom krídle, s výhľadom na mesto. Izby jej manžela Františka Štefana boli v susediacich miestnostiach v severnom krídle.
František I. bol od roku 1745 rímskym cisárom nemeckého národa, ale v Prešporku býval v uhorskej kráľovskej rezidencii len ako hosť (či rodinný príslušník) svojej kráľovskej manželky. Musel sa uspokojiť so skromnejšími izbami v severnom krídle. Okná jeho izieb viedli na vnútorné nádvorie. Prvé poschodie malo síce aj okná na sever, ale tie boli v jeho čase od miestností oddelené úzkymi priečkami. Zamedzilo sa tak prievanu (okná s jednoduchým zasklením veľmi netesnili), a súčasne sa dali výklenky v hrubom múre využiť ako záchody, sklady paliva a “miestnosti” pre služobníctvo.
Pohľad z okien na severnú časť hradné areálu nebol vábny. Bolo to územie, ktoré slúžilo ako kasárenský a hospodársky dvor. Boli tam ruiny zaniknutých objektov, jamy po vyťažených kameňolomoch, zasypané smetiskom a hnojiskom. Boli tam určite aj šopy s palivovým drevom, rôzne kôlne, skladištia. Možno tam boli aj výbehy pre hydinu a iné domáce zvieratá. Veď blízka kuchyňa potrebovala stále čerstvé zásoby.
Kuchyňa bývala v severnom krídle na prízemí pod cisárovými izbami. Zápach z areálu na sever od paláca a “vône” z kuchyne sa miešali práve v cisárových izbách. František I. sa postaral, aby pri veľkej úprave hradu v 60. rokoch postavili na terase západne od paláca novú kuchyňu. Zamedzil tým prenikaniu kuchynských zápachov do reprezentačných priestorov, ale hotové jedlá sa potom museli prenášať pomerne ďaleko cez pivnicu pod západným krídlom, do ktorej prerazili z kuchynského krídla cez stredoveké murivo nový priechod.
Pomerný neporiadok na sever od paláca sa Františkovi, ktorý sa narodil ako kniežací princ a pravnuk francúzskeho kráľa v Lotrinsku, sotva mohol páčiť. Preto sa rozhodol zriadiť na tom mieste barokovú záhradu.
Na cisársky dvor do Viedne prišiel František ako mladý chlapec. Sotva sa pamätal na parky svojich lotrinských predkov. No určite ho inšpirovali parky slávneho princa Eugena Savojského a iných vysokopostavených magnátov vo Viedni a v jej najbližšom okolí. Vtedy už vznikal aj park pri cisárskom zámku v Schönbrunne pri Viedni. Možno práve odtiaľ si zavolal záhradníkov a architektov, aby zriadili podobný, ale menší park v areáli hradu. Tu využili zvažujúci sa terén, postavili niekoľko terás, ktoré boli navzájom prepojené centrálnym chodníkom. Na najvyššom mieste parku, k múru starého paláca, postavili záhradnú sálu, ktorá poskytovala v lete chládok a miesto na zábavy a hry kráľovských detí a v ktorej mohli v zime prežiť vzácnejšie rastliny.
Pravdepodobne boli jednotlivé terasy parčíka ozdobené aj kamennými sochami a vázami, ktoré sa však nezachovali. Určite tam boli aj lavičky na posedenie.
Na jednotlivých políčkach parku – parteroch - bola výlučne veľmi nízka zeleň. Kríčky alebo mladé stromčeky mohli rásť len po obvode záhrady, ktorá bola od okolia oddelená kamenným múrom.
Výsadba v parteroch bola rozvrhnutá do ornamentálnych útvarov, takže pri pohľade zhora park poskytoval dojem veľkého rozprestretého koberca. Niektoré ornamentálne políčka kobercového motívu boli vysypané rôznofarebným pieskom alebo kamennou a tehlovou drťou.
Niekedy býval vzor barokových parterov vyplnený na malé kúsky rozbitým bezfarebným a farebným sklom. Pri osvetlení slnkom boli sklenené políčka veľmi atraktívny a prepychový prvok parkovej úpravy. Po práve dokončenej rekonštrukcii možno obdivovať barokovú záhradu pri paláci Belveder vo Viedni. Aj tam použili pri rekonštrukcii niektorých hriadok rozdrvené sklo. Pripravuje sa rekonštrukcia tereziánskej záhrady na Bratislavskom hrade. Treba tu využiť skúsenosti viedenských pamiatkarov a záhradníkov. Aj to rozdrvené sklo.
Štefan Holčík
FOTO - autor