Zrkadlové siene boli vrcholom prepychu

Priestory, v ktorých sa hlavy štátov pohybujú, žijú a prijímajú hostí, bývajú zodpovedajúco reprezentačne zariadené. Márii Terézii asi nevyhovovali časté zmeny pobytu, preto poverila svojho architekta Nicolausa Pacassiho, aby jej viaceré rezidencie zariadil veľmi podobne. Ak potom prešla z jedného zámku do druhého, nemusela si zvykať na nové prostredie.

Tak to bolo aj v prešporskom paláci, kde, pokiaľ to situácia v stredovekej stavbe dovoľovala, zriadili miestnosti podobné ako vo Viedni v cisárskom Hofburgu, či v letnom sídle v Schönbrunne.

Vrcholom prepychu v rezidenciách Márie Terézie boli zrkadlové siene. Nebol to Pacassiho vynález. Zrkadlové siene sa už predtým používali napríklad vo Francúzsku. Kráľovský palác vo Versailles mal najprv v úrovni reprezentačného prvého poschodia medzi dvoma vyčnievajúcimi rizalitmi otvorenú terasu. Tá bola presklenými dverami prístupná z radu priľahlých miestností. Neskôr terasu prekryli klenbou a tak vznikla dlhá galéria.

Na mieste bývalého zábradlia voči parku postavili stenu s radom okien. Pôvodné dvere do susediacich miestností zrušili, a do drevených konštrukcií originálnych dverí vsadili tabule zrkadiel. Pomerne dlhá a úzka miestnosť sa zdá dvojnásobne široká. Použité tabule skla sú rovnako veľké ako predtým tabule okenného skla.

Aj v iných rezidenciách panovníkov, najmä v západnej Európe, sa objavovali steny pokryté dreveným obložením na spôsob pomerne malých rámov, v ktorých boli tabule zrkadiel. Zrkadlá miestnosti opticky zväčšovali a súčasne umožňovali lepší rozptyl svetla, ktoré vnikalo obyčajne pomerne malými oknami v pomerne hrubých stenách budov.

Zrkadlové siene Márie Terézie sa odlišovali od ostatných najmä rozmermi použitých zrkadiel. V 18. storočí bolo technickým zázrakom vyrobiť perfektnú tabuľu zrkadlového skla s rozmermi väčšími ako jeden meter. A ešte väčším zázrakom bolo bezpečne dopraviť také tabule na vzdialenosť niekoľko sto kilometrov. Lebo tabuľové sklo sa nevyrábalo hocikde a vtedajšie cesty sa s dnešnými ani nedajú porovnať. A predsa to dokázali.

Ruská cárovná, ktorá sa narodila ako nemecká princezná, mala svoju jantárovú komnatu, dar od nemeckého panovníka. Mária Terézia mala svoje zrkadlové siene. Keď sa jej dcéry - arcikňažné - hrali alebo tancovali, odrážali sa ich postavy v desiatkach zrkadlových obrazov.

Podľa popisu, ktorý vyšiel knižne až po smrti Márie Terézie, bolo v zrkadlovej sieni prešporského kráľovského paláca “desať veľmi veľkých nástenných zrkadiel” na stenách, ktoré boli “bielo lakované a pozlátené”. Sieň mala dve okná. Veľmi podobná zrkadlová sieň vo viedenskom Hofburgu je o málo väčšia. Má tri okná, a na jej stenách je inštalovaných trinásť veľkých zrkadiel, z toho jedno nad mramorovým krbom.

Z porovnania rozmerov miestností a rozmerov zrkadiel je jasné, že aj tu boli použité zrkadlá rovnakých rozmerov. Potvrdzuje to aj porovnanie so zrkadlami v sieni v Schönbrunne. Predstavu o tom, ako vyzerala zrkadlová sieň kráľovskej rezidencie v Prešporku, si možno urobiť návštevou zrkadlovej siene v Hofburgu (na fotografii). Je to však možné len jediný raz v roku, a len dve-tri hodiny. Pretože miestnosti, kde je spomínaná zrkadlová sieň, používa prezident rakúskej republiky a ten prijíma široké vrstvy návštevníkov každý rok v deň otvorených dverí pri príležitosti Dňa republiky, koncom októbra.

V Bratislave sa bežne spája pojem “zrkadlová sieň” s Primaciálnym palácom. Zabudlo sa, že staršia a prepychovejšia, ale aj menšia, a preto intímnejšia, zrkadlová sieň existovala kedysi (približne v rokoch 1762 až 1783) v kráľovskej rezidencii na Hrade. Zrkadlová sieň Primaciálneho paláca je z roku 1781 a bola pôvodne tanečnou sálou, hoci v rezidencii ostrihomského arcibiskupa. Zrkadlá sú tam inštalované ako vo Versailles - do napodobených okenných rámov. Preto majú jednotlivé tabule menšie rozmery.

Aj iný cirkevný hodnostár chcel mať zrkadlovú sieň. V Trnave sa doteraz zachoval miestny názov “špiglsál”. Jestvuje tam doteraz klasicistická budova záhradného pavilónu bývalej arcibiskupskej záhrady. Oválny salón na prvom poschodí mával steny obložené zrkadlami. Tie sa však už nezachovali.

Štefan Holčík
FOTO - archív