Pravosť Jozefa II. potvrdzovali dvorania
Trinásteho marca 1741 sa narodil budúci rímsky cisár, uhorský a český kráľ, Jozef II. Narodil sa v cisárskej rezidencii Schönbrunn pri Viedni. V čase pôrodu stálo pri rodičke Márii Terézii množstvo dvoranov, ktorí mali potvrdiť pravosť novonarodeného dieťaťa.
Mária Terézia to vôbec nemala také ľahké, ako by si dnešný človek predstavoval. Ani s chlapčekom, ktorý sa jej narodil ako prvý syn. Dali mu mená Josephus Benedictus Augustus Johannes Antonius Michael Adamus. Mária Terézia tohto svojho prvorodeného syna (predtým mala dve dcéry) už za svojho života vyhlásila za spolupanovníka, hoci veľmi často nemali rovnaký názor. Po smrti svojho otca Františka I. (1765) zdedil Jozef korunu rímskych cisárov nemeckého národa, po smrti matky (1780) sa stal aj českým a uhorským kráľom. Uhorský národ si popudil proti sebe rozhodnutím nedať sa korunovať korunou, ktorú vtedy všeobecne považovali za autentickú pamiatku po prvom uhorskom kráľovi Štefanovi. Jozef dal “svätoštefánsku” korunu ako zaujímavú starožitnosť premiestniť do svojej klenotnice muzeálneho charakteru vo Viedni.
Predtým ležala v okovanej truhlici v Korunnej veži prešporskej rezidencie uhorských kráľov, na terajšom Bratislavskom hrade. Z hradu odviezol nielen korunu. Do Viedne previezli aj bohatú zbierku umeleckých diel. Korunovať sa nedal, ale vyhovel požiadavke uhorských magnátov, aby funkciu hlavného mesta kráľovstva a oficiálnu rezidenciu kráľa preložil do Budína.
Do kráľovského paláca na Bratislavskom hrade sa rozhodol umiestniť novú školskú inštitúciu, Generálny seminár. Pod jeho dozorom tu mali vychovávať katolíckych kňazov. Túto výsadu odobral uhorským biskupom, lebo si nebol istý ich lojálnosťou.
Urobte školskú inštitúciu zo stredovekej panovníckej rezidencie! Tunajší architekt Josef Tallherr vypracoval r. 1784 plány prestavby či úpravy. Veľké sály rozdelili priečkami na menšie posluchárne. Do bývalej jazdiarne sa zmestili až dve. Množstvo miestností premenili na spoločné spálne, kde spalo až dvadsať študentov. Z iných sa stali pracovne profesorov, študovne, knižnice. Okrem už jestvujúcich kaplniek vznikli priestory na rozjímanie.
Rokokové interiéry z obdobia okolo roku 1760 sa na triedy kňazského seminára nehodili. Vzácne vyrezávané obloženie stien demontovali a odviezli do Viedne, rovnako ako obsah knižnice a zbierku starožitností. Niektoré obrazy a časť nábytku sa dostali aj do novej rezidencie na Budínskom hrade. Podľa nejasnej zmienky v literatúre použili časť obloženia stien z bratislavského paláca vo viedenskom Hofburgu ako dekoráciu miestností súkromného bytu Jozefa II.
Už tam nie sú, lebo miestnosti prešli v 19. storočí zásadnou úpravou. No možno sú ešte stále v zámku Schönbrunn. Pri nedávnej oprave tam zistili, že pod rokokovými obloženiami stien sú na stenách maľované dekorácie z konca 18. storočia. Vyrezávané drevené panely teda museli inštalovať neskôr, možno sú prevezené práve z Bratislavy. V niektorých priestoroch v Schönbrunne sú dokázateľne od konca 18. storočia nainštalované dekorácie, ktoré boli ešte 1781 v Bratislave, napríklad obrázky v takzvanom “porcelánovom kabinete”.
Čo sa z paláca odniesť nedalo, bola pozlátená rokoková štuková dekorácia stien a plafónov. Pravdepodobne ju len zatreli bielou farbou. Neskôr sa do paláca ako do kasární nasťahovalo vojsko. Vojaci štukové ozdoby veľmi nechránili, skôr ničili. Po katastrofálnom požiari 28. mája 1811 ich asi veľa nezostalo. To, čo ostalo, ničili viac ako sto rokov čas, poveternostné vplyvy a návštevníci. Malý fragment, ktorý tam prežil až do 60. rokov 20. storočia, sa stal bez dôkladného dokumentovania obeťou “rekonštrukcie”. Zachovali a obnovili sa len časti dekorácie schodišťa, po ktorom chodila Mária Terézia.
Kolektív štukatérov pod vedením akademického sochára Vladimíra Višvádera teraz pracuje na obnove dekorácie miestností na 1. poschodí. Jednoduchšia je obnova stien a ich výzdoby na hlavnom schodišti, kde sa časť zachovala. Zložitejšie je doplniť výzdobu v miestnostiach, ktoré boli úplne zničené. Nezachovali sa ani pôvodné nákresy, ani iné dokumenty.
Reštaurátori museli navštíviť a preštudovať viaceré objekty, najmä vo Viedni a v Innsbrucku, ktoré pre Máriu Teréziu upravoval architekt Nicolaus Pacassi. Ten totiž na všetkých svojich stavbách, vrátane rezidencie vo vtedajšom Prešporku, používal veľmi podobné motívy, ktoré realizovali pravdepodobne tí istí remeselníci. Preto nie je problémom aplikovať ich znovu aj v sieňach kráľovského paláca na Bratislavskom hrade. Po pozlátení pravým lístkovým zlatom pôsobia úplne autenticky. Ak sa podarí získať kópie obrazov, ktoré tu pôvodne viseli, a zodpovedajúci nábytok v historických formách, stanú sa interiéry paláca skutočne dôstojnými reprezentačnými priestormi NR SR.
Štefan Holčík
FOTO - autor