Každý palác musel mať vlastnú kaplnku

Nijaký hrad, nijakú stredovekú pevnosť si nemožno predstaviť bez vlastnej kaplnky. Hradby mali objekt a jeho obyvateľov chrániť pred nepriateľom. Ľudská obrana na hradbách však mohla zlyhať a vtedy bolo jedinou možnosťou veriť, že pri obrane objektu pomôže Pán Boh.

Kaplnky sa nachádzali v hradoch obyčajne blízko vstupnej brány. Aj palác uhorského kráľa a rímskeho cisára Zigmunda na Bratislavskom hrade musel mať od počiatku kaplnku. Zigmundov otec cisár Karol IV. staval celý život hrady, kláštory, chrámy, kaplnky. Hádam najznámejšia a najvzácnejšia z ním postavených kaplniek je a bola Kaple Svatého Kříže na Karlštejne neďaleko Prahy.

Zigmundova kaplnka bola v juhovýchodnom nároží paláca, na prízemí pod neskôr postavenou nárožnou vežou, blízko palácovej hlavnej brány. Bolo to jediné miesto, kde mohli v 30. rokoch 15. storočia v paláci kaplnku situovať. Asi bola prístupná z nádvoria, ako napríklad vo Zvolene. Svojou osou smerovala na východ, ako sa na správnu stredovekú kaplnku patrí. Na jej východnom konci stál oltár. V severnom krídle smerom na východ taká kaplnka nemohla byť, lebo tam bola pravdepodobne palácová kuchyňa.

Napriek tomu, že sa jej architektúra po neskorších prestavbách nezachovala, dá sa predpokladať, že bola pomerne vysoká a prechádzala niekoľkými podlažiami. Niekedy boli v stredovekých hradoch kaplnky horizontálne delené na dve podlažia, spojené otvorom v podlahe hornej kaplnky, respektíve v zaklenutí dolnej kaplnky. Horná časť bola vyhradená panovníkovi a jeho najbližším. V dolnej sa počas omše zdržiavali dvorania, vojaci a služobníctvo. Či to bolo tak aj tu, nikto nevie. Nevie sa ani, či bola kaplnka dokončená.

Po Zigmundovej smrti (1437) sa totiž práce na stavbe ešte nedokončeného paláca zastavili. Až v 50. rokoch ho upravili ako rezidenciu pre Zigmundovho vnuka Ladislava Pohrobka, ktorý sa tu však zdržiaval len zriedka. Možné ďalšie úpravy sa uskutočnili na konci storočia, keď panoval Matej Korvín. O osudoch kaplnky nie je nič známe. Asi však nebola situovaná veľmi vhodne, lebo už v priebehu 16. storočia zriadili novú, oveľa rozsiahlejšiu kaplnku, a to na poschodí, v severozápadnom nároží paláca. Tam pretrvala až do zničujúceho požiaru v máji 1811.

V čase Márie Terézie kaplnku výrazne obnovili. Dostala bielu štukovú čiastočne pozlátenú dekoráciu a celkom nové zariadenie. Pre oltár vytvorili na jej západnej stene vysokú plytkú niku, v ktorej bola „zavesená“ pozlátená štuková drapéria ako pozadie hlavného oltára. Oltár tvoril rámec pre ústredný obraz ukrižovaného Krista na Golgote, ktorý namaľoval roku 1763 viedenský maliar Josef Hauzinger.

Kaplnka bola pravdepodobne zasvätená Panne Márii. Kristus na kríži bol namaľovaný na severnej stene medzi oknami. Maliar a štukatér Giulio Licino z Benátok, ktorý bol autorom výzdoby kaplnky, sa ešte ani o 18 rokov neskôr nedočkal zaplatenia honoráru za svoju prácu. K tej patrila aj výzdoba cisárovho súkromného oratória, kde mal byť rozmerný obraz Posledného súdu. V 17. storočí zariadenie kaplnky vymenili. Nový oltárny obraz maľoval Christian Knörr vo Viedni. Obrazy a oltáre, ktoré spomína literatúra v kaplnke v minulých storočiach, sa možno zničili, možno však odpočívajú v múzeách a súkromných zbierkach, ale doteraz ich nikto neidentifikoval.

Počas rekonštrukcie kráľovského paláca pred päťdesiatimi rokmi sa rozhodlo kaplnku ako sakrálny priestor neobnoviť. Namiesto nej zriadili na jej mieste hudobnú sieň. Nevhodne reštaurovaný priestor bez jednoznačného slohového zatriedenia „vylepšili“ veľmi nevhodnou maľbou na plafóne podľa návrhu Ester Šimerovej-Martinčekovej. Freska s názvom „Harmónia“ sa nestala harmonickou súčasťou priestoru, skôr rušivým zásahom pochybnej kvality, ktorý dnes znemožňuje akúkoľvek rozumnú reštitúciu pôvodného stavu.

Pod juhovýchodnou vežou, na mieste pôvodnej gotickej palácovej kaplnky, sa zachovala jej tradícia v podobe malej súkromnej kaplnky. Z literatúry 18. storočia je známe, že tam bol oltrár s obrazom Panny Márie ustavičnej pomoci (Maria Hilf) a na bočnej stene visel obraz uhorského kráľa Svätého Štefana od maliara P. J.Verhagena z Antwerp, ktorý sa v 70. rokoch 18. storočia zdržiaval vo Viedni. Obraz namaľoval pravdepodobne práve pre malú kaplnku na Bratislavskom hrade na objednávku vtedajšieho uhorského miestodržiteľa kniežaťa Alberta Sasko-Tešínskeho. Obraz svätého Štefan od Verhagena je uložený v zbierke Szépmüvészeti múzea (Múzeum krásnych umení) v Budapešti (od roku 1933).

Existenciu kaplnky v juhovýchodnom nároží paláca potvrdil aj nedávny výskum architektúry. Vo východnom okennom výklenku sa zachovala nika, v ktorej bývala umiestnená socha Panny Márie.

FOTO - nrsr