S bombou v dome sme žili dlhých 34 rokov
Raz trval nočný poplach pridlho a ja, unavená po celodennom šantení, som pri monotónnej modlitbe mníšok zaspala. Keď sirény ohlásili koniec poplachu, všetci opustili kryt. Na mňa zabudli.
Po príchode domov, keď zistili, že tam nie som, nastal druhý poplach. Zhánka po mne. Spiacu na lavičke ma prvý našiel deduško s lampášom (podobný tomu z televíznej rozprávky pre deti). To však už aj mamka stála vo dverách zemľanky a celú vystrašenú ma niesla domov.
Od roku 1937 sme bývali v tzv. Mayerovom dvore, v priestoroch, kde bratia Móric a Jozef Kiesslingovci v roku 1828 ako prví začali strojovo vyrábať farby - berlínsku modrú, parížsku s meďou, kobaltovú, ultramarín v rôznych odtieňoch, okrem iného aj laky a nátery. Ročná kapacita bola 40 ton farieb.
Fabrika zamestnávala osem chemikov a tri pomocné robotníčky. Bola prvou a je aj najstaršou fabrikou v meste. Žiaľ, do dnešného dňa sa nenašiel nikto, kto by pri súčasnej Prešporskej kúrii, kde ešte donedávna stál kúsok pôvodného múru, postavil pamätnú tabuľu, ktorá by okoloidúcich oboznamovala s miestom prvej bratislavskej fabriky (rafinéria Apolka bola postavená neskôr, až v roku 1895).
V júni 1944 bombardovali práve Apolku. Všade plamene šľahajúce niekoľko metrov do výšky a hustý dym, videli sme to až na Dunajskej ulici. Prišlo to nečakane, bez upozornenia rádia, bez húkania sirén, nestihli sme ani bežať do najbližšieho krytu. Útočiskom sa pre nás stala najbližšia, vyše storočná kamenná studená pivnica pod naším bytom. Tu sme sa vtedy vlastne všetci druhý raz narodili.
Masívna pivnica Kiesslingovky vydržala hrozné otrasy počas náletu. Zablúdená bomba, ktorá spadla iba niekoľko metrov od nás, rozčesla starý gaštan na dvore a v podobe rozkvitnutého tulipánu vytŕčala spod jeho stredu.
Gaštan odstránili ruskí vojaci v apríli 1945, vtedy, keď sa ubytovali v priestoroch nášho dvora i terajšieho detského ihriska, ale nevybuchnutá nálož zostala v zemi. Pyrotechnici ju zneškodnili až v roku 1978 pri asanácii ľavej strany ulice, domov čísel 37,
Po obsadení Bratislavy Červenou armádou nasledovalo vyhlásenie Košického vládneho programu, ktoré medzi iným obsahovalo aj pozbavenie občianskych a politických práv pre občanov nemeckej a maďarskej národnosti, ako „právny podklad“ na ich násilný odsun. Vtedajší vládni funkcionári si potrebovali dokazovať silu a moc...
Na Dunajskej (ale nielen na nej) sa začal exodus...
Helena Kloudová-Jonášová
Dievčatá z Dunajskej ulice (2003)
(Pokračovanie nabudúce)