Dlhší a ťažší kľúč mal asi len svätý Peter

Počas vojny sme nakupovali na Dunajskej ulici v koloniálnom obchode, na Grösslingovej u pána Kvasnicu, na Kempelenovej u pani Hrivnákovej. „Keš“ aj na „knižku“.

“Knižka”, vlastne malý zošítok formátu A6 s tvrdými čiernymi doskami, s očíslovanými stranami, obsahovala údaje o majiteľovi: Meno, adresu, potvrdenie od zamestnávateľa a deň v týždni, kedy sa účty splatia (zvyčajne to bola sobota, pretože robotníci každý týždeň práve v tento deň brali mzdu). “Knižku” sme mali aj my, starostlivo uloženú v zásuvke kuchynského kredenca.

Keď pri varení mamke niečo chýbalo, zavolala na niektorú z nás: Ideš do krámu, vezmi “knižku”, céger (nákupná sieťová taška, ale aj široká, veľká kabela zo šúpolia) cez plece, v nich mäsiarski učni nosili z jatiek mäso do predajní, kúp to a to a “knižku” nestrať!!!Pre nás dievčatá bolo takého nakupovanie nevýhodné. Predavač zaznačil všetko - dátum nákupu, druh tovaru, spočítal, podčiarkol a podpísal. Nikdy sme si nedovolili kúpiť ani “lilihit” (lízanku). Z maminej strany nasledovala po nákupe dôsledná kontrola zápisov. Všetko muselo klapnúť. V sobotu po vyplatení účtov majiteľ obchodu údaje prečiarkol “štemplom” (pečiatkou) a podpisom potvrdil možnosť ďalšieho týždenného nákupu.

Na Dunajskej ulici bolo neúrekom viacčlenných robotníckych rodín a všetci takto nakupovali. Nespomínam si, že by nás obchodníci niekedy ošmekli. Ľudia im verili a oni verili ľuďom.Po vojne “knižky” zrušili, nastala éra lístkového a bodového systému. Lístkový na potraviny, bodový na látky v obchodoch pod názvom Vesna (na Dunajskej) bol oproti Liga pasáži.Náplň práce domovníkov vtedy spočívala okrem zametania chodníkov pred domami a otvárania brán v nočných hodinách za stanovený poplatok (kľúč od našej brány meral 20 centimetrov a dlhší či ťažší mal asi iba sv. Peter od nebeskej brány) aj v mesačnom preberaní potravinových lístkov na národnom výbore. Bolo to pre všetky partaje domu a následne ich roznášali po bytoch.

Každý člen rodiny dostal jeden s vyznačením gramáže múky, cukru, chleba, mäsa a iných základných potravín. Deti boli zvýhodnené o 100 gramov čokolády, alebo 150 gramov tvrdých nečokoládových cukríkov. Dospelí mali nárok na 100 gramov zrnkovej kávy na mesiac.

Prepotrebnou rekvizitou obchodníkov boli nožnice. Nimi odstrihávali príslušné dieliky z lístkov, tie lepili na hárky baliaceho papiera a mesačne agendu odovzdávali na patričné miesta. Lístkovým systémom sa vraj malo predísť čiernemu obchodovaniu s potravinami. Efekt bol však nulový, čierny obchod prekvital stále.Rodiny, kde boli prepychom čokoláda, maslo, mäso či zrnková káva (na Dunajskej boli v každom dvore koterce so zajacmi a chovali sa aj sliepky) potravinové lístky predávali alebo vymieňali za chlebové a múkové.

Helena Kloudová-Jonášová
Dievčatá z Dunajskej ulice (2003)
(Pokračovanie nabudúce)