Niektorí vlastníci bytov ničia celé domy

Rozhodnutím poslancov Národnej rady SR sa majetkom obcí stali všetky bytové domy v obciach. Nie každá obec bola nadšená. Najmä nie Bratislava. Bol to danajský dar. Vzápätí totiž tí istí poslanci rozhodli o tom, že byty treba predať (za smiešne nízke ceny) ich obyvateľom.

Neuveriteľne zložitý proces predávania tak hodil štát na administratívu obce. Čistý zisk z predaja doslovne nijaký. Na druhej strane sa obec zbavila starostí o údržbu obytných domov.

Aj tento krok však priniesol nepríjemnosti. V objektoch, ktoré sa stali predmetom reštitúcií bývajú nájomníci, majiteľ však z (obmedzeného štátom stanoveného) príjmu z objektu nie je schopný dom udržiavať a ešte platiť dane. S niektorými nájomníkmi sa dá dohodnúť, iní sa k oprávnenému majiteľovi správajú, akoby bol ich nepriateľ a snažia sa mu život čo najviac znepríjemniť. Ničia jeho majetok, a ešte sa na neho sťažujú.

Obyvatelia bytov v súkromných domoch sa boja zrušenia regulácie nájomného a žiadajú mesto (mestské časti) o vyriešenie ich bytových problémov. Tie však nespôsobilo mesto. Mesto nemá ani náhradné byty, ktoré by im poskytlo. Istá dáma, poslankyňa NR SR, tvrdí, že obce sa v čase preberania bytov (ktoré potom museli predať) zaviazali, že budú riešiť problémy obyvateľov bytov v reštituovaných domoch. Nie je to pravda.

Ani v domoch s predanými bytmi nie je všetko jednoduché. Problémy nastávajú, ak treba urobiť generálnu opravu strechy či zložitej fasády. Nájdu sa aj „spolumajitelia“, ktorí bezohľadne zaberajú verejné priestory a plochy, predeľujú spoločné chodby murovanými priečkami a mrežami, znemožňujú iným majiteľom bytov v dome prístup na spoločnú povalu (Čelakovského 2) a pod.

Sebeckosť niektorých majiteľov bytov sa navonok prejavuje najmä výmenami okien a parciálnymi úpravami fasád. Zásadou by malo byť, že fasáda domu (vrátane okien a brán) by mala ostať v stave výzoru, aký jej dal projektant v čase výstavby. To však na mnohých majiteľov bytov neplatí. Menia tvary, dokonca rozmery okien a balkónových dverí (Štefánikova 24). Zasklievajú (čo možno najrôznejšie na tom istom dome) balkóny a lodžie, takže objekt nakoniec vyzerá ako v Afrike. Dokonca na barokový šľachtický palác v historickom jadre mesta bez výčitiek svedomia umiestnia okná v plastových rámoch s nevhodným členením (Panská ulica 13).

Často to robia bez konzultácie s pamiatkarmi, bez ohlásenia, bez stavebného povolenia. Vynikajúcim príkladom takého nevhodného „individualistického“ riešenia je balkón nad vchodom do obytného domu na Koreničovej ulici 2. Veľký obytný dom s dvoma schodišťami a priestrannými elegantnými bytmi postavili v 20. rokoch na vtedy ešte len málo zastavanej ulici Palisády pre štátnych zamestnancov.

Fasády s dekoratívnymi prvkami v slohu doznievajúceho pražského kubizmu svedčia o autorstve architekta s pražským vzdelaním. Jeho premyslený detail balkónu nad vchodom do budovy je už niekoľko rokov vďaka majiteľovi priľahlého bytu znetvorený nepekným skleneným útvarom pripomínajúcim niečo medzi akváriom a zimnou záhradou.

Pred jeho inštalovaním odstránili zo zábradlia balkónu projektantom navrhnutú mrežu, ktorá bola integrálnou súčasťou architektúry domu. Mreža, výrobok umeleckého kováča, bola ako súčasť fasády, majetkom všetkých spolumajiteľov domu, nielen toho pri balkóne! Sklenený útvar na fasáde mimoriadne pripomína niektoré ulice vo veľkomestách západnej Európy, kde sa v takých výkladoch zákazníkom ponúkajú prostitútky. Dom na Palisádach sa nachádza v pamiatkovej zóne, kde by sa také „výstrelky“ majiteľov bytov nemali tolerovať.