Najstarší ateliér v meste sa ešte dá zachrániť

Rok 2009 by sa dal v Bratislave vyhodnotiť ako rok pamiatkovej starostlivosti. Generálna rekonštrukcia kráľovského paláca na Hrade postúpila tak ďaleko, že sa palác zaskvel v pôvodnej bielej farbe, s precízne rekonštruovanou tereziánskou fasádou na gotickom a renesančnom jadre.

Hlavná dominanta mesta (hoci z niektorých pohľadov zakrytá nedávno nepremyslene postavenými výškovými budovami), je v noci až príliš osvetlená, a to v čase, keď EÚ veľmi tvrdo núti Európanov používať len takzvané šetriace žiarovky! Elegantnú slávnostnú bielu farbu osvetlenia však na Silvestra a na Nový rok vystriedala nevkusná, hororové filmy pripomínajúca červeno-fialová. Už len chýbalo, aby na bielych svetelných „komínoch“, ktoré vyžarovali z nádvoria, tancovali strašidlá!

Na brehu Dunaja znovu stojí jeden z najmonumentálnejších pomníkov v strednej Európe, pomník generála Milana Rastislava Štefánika. Sochár Bohumil Kafka a architekt Vojtech Šebor zažili pred jeho postavením pred rokom 1938 na terajšom Námestí Ľ. Štúra veľa nepríjemností. Nasledovala politická situácia, keď sa považovalo za potrebné vymazať Štefánikovo meno zo slovenskej histórie. Musel zmiznúť aj jeho pamätník. Ani Štefánikova nadácia nemala ľahkú situáciu, keď sa rozhodla obnoviť pomník. Dobrá myšlienka zvíťazila, pomník už od roku 2009 stojí.

Aj keď peniaze, ktoré v deväťdesiatych rokoch Slovenský zväz protifašistických bojovníkov vylákal od dôverčivých ľudí na postavenie pomníka, sú doteraz nedobytné. Možno by to bol dobrý podnet pre prokuratúru. Odhalenie pomníka pri príležitosti deväťdesiateho výročia Štefánikovej tragickej smrti bolo možné len vďaka finančnej podpore vlády Slovenskej republiky a hlavného mesta Bratislavy. Slovenský zväz protifašistických bojovníkov sa zrejme spolieha na to, že mnohí z tých, ktorí sa na znovupostavenie Štefánikovho pomníku zo svojich nízkych dôchodkov skladali, už nežijú.

Už niekoľko rokov pokračuje generálna rekonštrukcia najvzácnejšej profánnej pamiatky mesta, jeho Starej radnice. Prvý raz po niekoľkých storočiach neustáleho používania priestorov bolo možné úplne vyprázdniť celý objekt aj s prístavbami. Nové objavy a mimoriadne dobrá spolupráca investora s orgánmi štátnej pamiatkovej starostlivosti sú zárukou, že Stará radnica bude nielen sídlom Mestského múzea, ale aj jeho najatraktívnejším exponátom.

Mesto však postupne prichádza aj o objekty, ktoré by mali byť pamiatkovo chránené. Nie je škoda, že z centra mesta zmizol posledný továrenský komín (komín teplárne pri Čulenovej ulici), ani že sa búra nevhodný objekt detskej nemocnice na Cintorínskej. Konečne bude možné zbúrať aj socializmom a azbestom prešpikovanú budovu bývalého Parku kultúry a oddychu, čo dlho blokovala skupina aktivistov s nejasným akčným programom.

V septembri zbúrali vilu z prelomu 20. a 30. rokov, ktorá stála na Vodnom vrchu medzi areálom nového parlamentu a Leopoldovou bránou hradného areálu. Bratislava prišla o unikátne dielo významného architekta Františka Krupku, ktoré sa dalo zachrániť. Dôkazom bolo, koľko energie stálo rozbitie železobetónovej konštrukcie tejto stavby, ktorá by bola vydržala bez poškodenia hádam aj zásah atómovej bomby. Akoby „odškodnením“ za tento barbarský čin je pomenovanie novej ulice v blízkosti iných dvoch významných Krupkových stavieb, hlavnej budovy Univerzity Komenského a budovy Ministerstva vnútra, Krupkovým menom.

V Bratislave ešte stojí najstarší, v pôvodnom stave zachovaný, prízemný objekt fotografického ateliéru. Na ťažko prístupnom pozemku medzi domami na Štefánikovej 24 a Leškovej 4, na území bývalej arcibiskupskej záhrady. Záhradnému domčeku, v ktorom býval medzi dvoma malými bytovými jednotkami sklenenou strechou prekrytý ateliér významného bratislavského fotografa Františka Janošku, známy pod firemným názvom „Štefánia“, hrozí zánik vďaka komplikovaným vlastníckym vzťahom.

Objekt, ktorý bol ešte pred pár mesiacmi ako-tak udržiavaný, je dnes smutnou ruinou. Niekto (neznámy páchateľ???) vytrhal originálne okná a dvere a hoci je stavba majetkom mesta, má vraj byť zbúraná. Pritom je tam doteraz zachovaná ojedinelá sto rokov stará železná konštrukcia presklenej na sever orientovanej strechy fotoateliéru, zaujímavá šablónová dekoračná maľba na stene a ďalšie originálne detaily (parkety, dvere). Detailný prieskum by určite priniesol ďalšie poznatky. Už v júni 2006 sme v rubrike Pamätníci histórie upozornili na význam tohto zabudnutého objektu.

Tragédiou objektu je možno práve fakt, že sa nachádza na Leškovej ulici, kde sídli aj krajský pamiatkový ústav. Záchrana objektu, hoci nie je zapísaný v zozname pamiatok, je stále možná. Povolenie na zbúranie ešte nebolo vydané.

Štefan Holčík
FOTO - autor