Komíny na Bratislavskom hrade nie sú zbytočné
Pred pár týždňami sa nad strechami kráľovského paláca na Hrade objavili komíny. Niektorí to prijali ako samozrejmosť, iní sa čudovali, prípadne kritizovali. Jedna pani sa pri pohľade na prvé dva z nich, viditeľné z Mudroňovej ulice, rozčúlila. Vraj načo sú zbytočné komíny na budove s ústredným kúrením.
Nevedela, že komíny nie sú vždy len na to, aby z nich v zime stúpal do výšky viditeľný dym. Môžu byť aj súčasťou odvetrávacieho systému alebo zdrojom nasávania čerstvého vzduchu do palácových priestorov.
Na všetkých pohľadoch na hradný palác pred požiarom 1811 možno komíny zreteľne vidieť. Pri prestavbách paláca od 15. do konca 18. storočia sa umiestnenie komínov niekedy menilo. Záležalo to na potrebe vykurovania miestností vo všetkých podlažiach paláca. Po požiari 1811 časť paláca s povolením veliteľa hradu rozobrali, aby z kvalitného stavebného materiálu postavili domy na blízkych uliciach Podhradia. Vtedy postupne zanikli už nepotrebné komíny.
en jeden prežil celé obdobie, v ktorom sa palác rozpadával. Bol to komín pristavaný pravdepodobne v 17. storočí k severovýchodnému nárožiu juhozápadnej veže paláca (Korunná veža), rovnako vysoký ako najvyššie osemuholníkové podlažie veže. Nikomu nezavadzal, dal sa obnoviť. Vtedajší projektanti a pamiatkari si však nevedeli predstaviť, čo s ním. Tak ho dali zničiť, ako aj iné dovtedy zachované súčasti Hradu (cisárska zbrojnica zo 17. storočia, dôstojnícke byty z 18. storočia, štukatúry v paláci z druhej polovice 18. storočia, časť opevnenia z 19. storočia).
Komíny sú veľmi dôležitou súčasťou každej historickej architektúry, najmä objektov, ktoré pôsobia z diaľky svojou siluetou. Príkladom je hrad Červený kameň, ktorý by bez komínov pôsobil ako obyčajná kulisa.
Komíny bývali v minulosti zdôrazňovaným prvkom na streche budovy. Mimoriadne veľkú pozornosť im venovali architekti divadelných stavieb Felner a Hellmer, ktorí pôsobili v druhej polovici 19. storočia vo Viedni. Postavili desiatky reprezentačných divadelných budov v celej strednej Európe a na Balkáne. Aj Mestské divadlo v Prešporku, ktoré bolo v roku 1948 poštátnené (Opera SND). Organickou súčasťou jeho architektúry boli štyri dekoratívne komíny na nárožiach múrov, ktoré nesú impozantnú kupolovitú strechu nad javiskom. Kvôli nim je kupola na nárožiach zrezaná, takže spočíva na osemuholníkovom pôdoryse.
Počas modernizácie budovy pred štyridsiatimi rokmi komíny zbytočne odstránili, hoci nemali len funkciu dymovodov. Mali výraznú dekoratívnu funkciu a navyše staticky vyvažovali kupolovité zastrešenie javiska, ako ťažké kamenné fiály oporného systému gotických katedrál.
Originálne komíny zo strechy Primaciálneho paláca zmizli krátko po roku 1903. Cenné historické kachľové pece z 18. storočia zostali v interiéroch zachované, ale keď v novostavbe vedľa paláca zriadili kotolňu ústredného kúrenia, historické komíny zbúrali. V úzkom priestore pri paláci postavili mohutný „továrenský” komín novej kotolne. Aj ten je už skoro tridsať rokov zbúraný. Podobný tehlový továrenský komín zariadenia na zohrievanie vody pre židovský rituálny kúpeľ na Baštovej ulici je vo dvore zachovaný, hoci nefunkčný.
S niekoľkými malými zmenami, vyvolanými nálezmi starších architektonických detailov, sa dnes kráľovský palác prezentuje v historickej tereziánskej podobe. K nej patrí aj množstvo komínov nad strechami, rovnako ako na tereziánskych stavbách vo Viedni, v Luxemburgu, v Innsbrucku, v Prahe, a na iných miestach. Tie poskytli aj predlohy na dekoratívne horné ukončenie zrekonštruovaných komínov bratislavského hradného paláca.
Štefan Holčík
FOTO - autor