Palác zdobia monogramy vlastníkov
Bratislavský Prezidentský palác pozná hádam každý pod menom pôvodného majiteľa ako Grassalkovichov palác. Po druhej svetovej vojne bol dlho známy ako pioniersky palác, medzi svetovými vojnami ako zemské vojenské veliteľstvo. A pred vznikom Československej republiky to bol palác arcikniežaťa Friedricha, alebo aj Friedrichov palác.
Objekt si dal postaviť ako reprezentačný letný palác v záhrade pred mestskými hradbami prezident Uhorskej kráľovskej dvorskej komory gróf Anton Grassalkovich v 60. rokoch 18. storočia. Dnešnú podobu získal palác až po jeho smrti, za jeho syna Antona II., ktorý sa stal kniežaťom svätej ríše rímskej nemeckého národa. Jeho syn, knieža Anton III., bol posledným mužským členom rodu Grassalkovichovcov. Zomrel bez dedičov v roku 1841. Už predtým prišiel na začiatku 19. storočia o mnohé majetky zdedené po otcovi a starom otcovi.
Kovaná mreža v zábradlí terasy nad vchodom do paláca je ozdobená pozláteným monogramom AG. Je to síce monogram všetkých troch Antonov Grassalkovichovcov, ale týka sa prostredného z nich, Antona II. Ten dal palác v 70. rokoch 18. storočia rozšíriť a dal pred vchod predstavať krytý podjazd prekrytý terasou. V jeho čase vznikla pravdepodobne aj dnes už nejestvujúca divadelná sála v parku pri Banskobystrickej ulici.
Priestranstvo pred palácom sa volalo Suché mýto a stála tam jedna z brán stredného prstenca mestského opevnenia. Teda nie ulica vedúca k Michalskej bráne, ale brána pred palácom bola miestom, kde sa vyberalo mýto od prichádzajúcich po „suchej“ ceste, na rozdiel od tých, ktorí prichádzali po „mokrej” vodnej ceste, po Dunaji.
Priestor pred palácom, oddelený od pôvodného verejne prístupného Suchého mýta umelecky kovanými mrežami, bol „čestným nádvorím” paláca. Čestné nádvorie bolo ešte po stranách ( až do 40. rokov 20. storočia) lemované šikmo situovanými prízemnými budovami strážnic a bytov personálu.
Nádvorie je prístupné dvoma mohutnými zo železa ukutými bránami medzi kamennými stĺpmi. Nad každou bránou je umiestnený ťažký zo železa kutý ornamentálny štít. V strede každého štítu vyniká plné pole pripomínajúce sploštenú mušľu. Útvar je ako stvorený na to, aby v ňom bol umiestnený ornamentálny monogram staviteľa paláca - AG. Nachádzajú sa tam však iné písmená: F a I. Brány posledne reštaurovali v 90. rokoch 20. storočia. Prezident Rudolf Schuster si želal, aby sa čierne mreže oplotenia predpolia paláca a s nimi súvisiace brány čiastočne pozlátili, aby sa zvýraznili rokokové ornamenty na nich. Vtedy sa pozlátením zvýraznili aj monogramy FI nad bránami. Niektorí sa domnievali, že ide o monogram predposledného rakúskeho cisára a súčasne uhorského a českého kráľa Františka Jozefa. Pravda je však iná.
V druhej polovici 19. storočia pôsobil na vojenskom veliteľstve v Prešporku prapravnuk Márie Terézie arciknieža Friedrich. Jeho starý otec arciknieža Karl bol prvým vojvodcom, ktorý spôsobil Napoleonovi porážku ( pri Aspern, 22. mája 1809, teda presne pred 200 rokmi). Friedrich bol už ako dieťa určený pre vojenskú kariéru. Jeho strýko arciknieža Albrecht nemal syna, a tak po ňom arciknieža Friedrich zdedil nielen vojenské poslanie, ale aj enormne veľký majetok. Albrecht zomrel v roku 1895. Odvtedy bol Friedrich najbohatším členom panovníckej rodiny Habsburgovcov-Lothringenovcov. Okrem troch obrovských palácov vo Viedni a Tešínskeho kniežatstva vlastnil (v druhej svetovej vojne úplne zničený) zámok a panstvo Weilburg pri meste Baden bei Wien, zámok a panstvo Halbturn (Féltorony) v terajšom Burgenlande, panstvo Ungarisch Altenburg (Mosonmagyaróvár so stredovekým hradom, a samozrejme, palác v Prešporku.
V 90. rokoch 19. storočia palác opravili, zmodernizovali. Zriadili novú jedáleň, zaviedli svietiplyn z blízkej plynárne, vodovod z mestskej vodárne, palác napojili aj na elektrické vedenie. V novoupravenom paláci však arciknieža s rodinou bývali len príležitostne, lebo hodnosť generalissima rakúsko-uhorskej armády si vyžadovala jeho prítomnosť vo Viedni. Počas rekonštrukcie paláca, pravdepodobne v roku 1897, opravili aj kované brány, a monogram Antona Grassalkovicha nahradili spojeným monogramom arcikniežaťa a jeho manželky: Friedrich a Isabella.
Po prehratej prvej svetovej vojne arciknieža prišiel o všetky svoje majetky v Rakúsku, v Československu a v Poľsku. Ostalo mu len panstvo na území Maďarského kráľovstva, kde žil až do smrti. Zomrel tam v roku
Štefan Holčík
FOTO - Oto Limpus