Hitom bola - Sovješti mužici vypustili družici

Najväčší šok s maminou som pri rádiu zažil 12. apríla v šesťdesiatom druhom. Mala poobedňajšiu šichtu a lovili sme na škále, kým mal prísť rakúsky Autofahrer unter wegs, keď sa tu zrazu ozvala správa o Gagarinovi. Prvý človek vo vesmíre mamu zaujal a až neskôr sa priznala, že sa celý čas modlila za jeho úspešný návrat.

- Mami, ale veď to sú Rusi...“ - povedal som začudovane.

- To sú, ale ten kozmonaut je človek. Niekde má rodinu a predstav si, že keby im tam zostal visieť. Veď práveže sú Rusi, vieš ty, či to dobre spravili?

Myslel som si skôr opak, pretože o ruskej kozmonautike som vedel. Bratranec Joja Švartza dostal za ňu trojku zo správania. Rusi pred prvým človekom (Diamant hovoril, že pred ním poslali na skúšobné lety politických väzňov a tých Sojuz za ľudí neráta), teda Rusi ešte predtým púšťali na obežnú dráhu pavúky a rôzny iný hmyz, až napokon vyslali akéhosi psíka, sibírskeho bastardíka menom Lajka.

Vedelo sa, že psík, milý, biely, s tmavými fľakmi na srsti, bude lietať a vysielače budú informovať o jeho stave a tak to bude, kým tam nezomrie hladom, alebo kým si nevydýcha všetok vzduch, alebo kým ten sputnik nespadne. Štvalo nás, že sa tak môže niekto sprosto správať k zvieratkám a k ľuďom.

Ktosi vtedy na motívy napoly zakázaného rocku „Rock around The clock“ zložil posmešnú pesničku. Norbert, bratranec Joja Švartza ju spieval na ulici a budovateľská suseda to oznámila pedagogickému zboru zo školy na Sennom trhu.

Text pesničky spievanej s ostravským prízvukom bol skvelý:
„Sovješti mužici
vypustili družici.
Lajku do ni nacpali,
nažrat se ji nedali.
Bappapbuappapapapaaa

Lajka lita od hladu
od severu k zapadu a
bappapbuappapapapaaa.“

Norberta pozval súdruh riaditeľ na pohovor pred celým pedagogickým zborom. Nerozvážne sa ho spýtal, čo to spieval. Nech to predvedie. A Norbert spustil. Pred takým publikom sa usiloval, dal do toho celú silu pľúc a pružnosť hlasiviek a tvorivú invenciu, dôsledne oddeľujúc slovo od slova vrieskal:

„Sovješti!!!
Mužici!!!
Vypustili!!!
Družici!!!...“

..a keď sa dostal k bappapbuab...“, už spievala refrén celá škola, dve poschodia širokých chodieb a šatne v prízemí aj široké schodiská a veľké okná z čias, keď bolo toto mesto ešte bohaté, rinčali v rámoch.

Norberta potom aj s jeho trojkou z mravov ponúkali vo všetkých školách obvodu Staré Mesto ako prejav zlého vplyvu západnej nekultúry na mladých budovateľov tábora mieru.

Gustav Bartovic
z knihy Na viac hriechov sa už nepamätám... (2002)
(Pokračovanie nabudúce)