Povodeň pripomínajú už len nápisy
Vyše týždňa ohromujú svet správy o obrovských požiaroch a súčasne o záplavách v rôznych územiach Austrálie (Queensland). Tisíce Austrálčanov, väčšinou európskeho pôvodu, prišli v roku 2009 o svoje príbytky a celé majetky. Mnohí sa zachránili len s tým oblečení, ktoré mali na sebe. Viac ako sto ľudí zahynulo.
Povodne a požiare sú katastrofy, ktoré bývali v minulosti časté aj na území nášho mesta. Svedectvá o nich sú zachované predovšetkým v archívnych dokumentoch. Pred reguláciou Dunaja a pred výstavbou priehrad na Dunaji bývali povodne každoročne očakávaným javom, pred ktorým sa nedalo brániť.
Ľudia na našom území po tisícročia prijímali povodne ako nutné zlo, ktoré treba očakávať a včas zachrániť aspoň to, čo sa dalo odniesť na miesta, kam vysoká voda nedosahovala. Nie vždy sa však dalo predpokladať, kam až hladina vystúpi. Napriek tomu, že sa zaužíval termín „storočná voda", katastrofálne povodne na území terajšej Bratislavy sa opakovali v obdobiach podstatne kratších. V posledných storočiach trvali obdobia medzi veľkými povodňami 50 rokov, plus mínus tri-štyri roky.
Jedna z najstrašnejších povodní postihla mesto na začiatku februára 1850. Hladina dosiahla svoj najvyšší stav 5. februára. Povodeň spôsobilo zamrznutie Dunaja a následné nazhromaždenie plávajúcich ľadových krýh, ktoré zahatali koryto tak, že voda nemohla pretekať a vyliala sa na oba brehy.
Emil Portisch prevzal do svojej knihy Geschichte der Stadt Bratislava-Pressburg (1933) správu z Pressburger Zeitung z roku 1850. Zaliate boli všetky nižšie položené ulice a námestia vnútorného mesta (myslí sa tým časť Starého Mesta pôvodne obkolesená stredovekými hradbami), Zuckermandl, Blumental, Audorf (Starý Háj), jednoducho celé okolie mesta.
Osobitne sa zdôrazňuje, že v dedine Engerau (na mieste dnešnej Petržalky južne od Auparku (Sadu Janka Krála) a areálu Incheby a východne od železničnej stanice), stála voda tak vysoko, že bolo vidno len strechy zaplavených domov. V poslednom desaťročí 19. storočia vybudovali pozdĺž toku Dunaja účinné hrádze, ktoré mali mesto pred veľkými povodňami chrániť. Ani betónové múry na ich vrchole však niekedy neboli dosť vysoko, aby sa voda cez ne nepreliala. Horšie to bolo s oblasťou terajšej Petržalky. Ešte aj v 50. rokoch 20. storočia museli jej obyvatelia hľadať prechodné ubytovanie u príbuzných v meste, keď im voda zaliala domy.
Povodeň roku 1850 dnes pripomínajú nápisy na niektorých objektoch v Starom Meste. Najvýraznejší je nápis s čiarou určujúcou vtedy výšku hladiny Dunaja, ktorý je vytesaný do sokla Primaciálneho paláca zo strany Uršulínskej ulice. Neďaleko, na dome na nároží Uršulínskej a Laurinskej ulice (Laurinská č. 9), je do omietky zapustená opuková tabuľka, poukazujúca na výšku hladiny 5. februára 1850.
Na prvý pohľad sa zdá umiestnená veľmi vysoko, ale napriek tomu, že bola pri oprave domu pred pár rokmi demontovaná a znovu osadená, je určite na svojom pôvodnom mieste. Podľa toho museli byť pod vodou nielen suterény, ale celé prízemné priestory, napríklad aj vo Vodnej kasárni (teraz sídlo SNG).
Iná rovnaká opuková tabuľka v sokli veže Starej radnice je dnes natoľko zvetraná, že len ťažko možno prečítať nápis na nej. Emil Portisch videl ešte aj tabuľku na nároží Hlavného námestia (Masarykplatz) a Rybárskej brány (Fischertorgasse) pri cukrárni Mayer. Tabuliek bolo určite viac, no pri búraní historických domov sa stratili.
Ťažko si predstaviť masy ľadovej vody, ktoré vtedy mesto zaplavili. Po poklese hladiny rieky ostali vodou zaplnené obrovské podzemné priestory. Predstavu o nich si možno urobiť v pivniciach Starej radnice či pri návšteve suterénov Apponyiho paláca (Vinohradnícke múzeum).
Štefan Holčík
FOTO - Oto Limpus