V dome býval veliteľ hradnej kasárne

Na historických fotografických záberoch na areál Bratislavského hradu z južného brehu Dunaja vyniká v popredí pred (vlastne pod) vyhoreným hradným palácom nápadne svetlá stavba s vysokou manzardovou strechou.

Dnes by sme ju márne hľadali. Objekt stál na vnútornom múre hradného opevnenia, ktorý sa tiahne od gotickej Zigmundovej brány smerom hore, na západ.

Dom postavili v 18. storočí, keď bol už múr z vnútornej strany prisypaný a podopieral terasu, ktorá za ním vznikla a ktorá niesla na strane k mestu malú barokovú záhradu. Múr od Zigmundovej brány pokračoval k Leopoldovej bráne, ale pri južnom hrotitom bastione zo 17. storočia bol prerušený, aby umožňoval pritiahnuť tam delá.

Z pomerne úzkeho koridoru nad Zigmundovou bránou sa dalo prejsť do vyššie položeného priestoru terasy len malou bránkou pre peších. Bránka bola situovaná len niekoľko krokov od spomínaného objektu. Na starších plánoch bol objekt označený ako „dôstojnícke byty”. Na juh, k Dunaju, bolo jeho prízemie (ale z južnej strany to vyzeralo ako prvé poschodie) osvetlené pôvodne piatimi oknami.

Na veľmi starých snímkach sa zdá, že v 19. storočí bol dom zakrytý bežnou valbovou strechou, ale na pohľadniciach zo začiatku 20. storočia (jedna z nich bola poslaná v roku 1910) má už stavba manzardovú strechu. Vtedy bol celý areál Hradu uzavretou kasárňou, a dá sa predpokladať, že v dome býval veliteľ hradnej kasárne. Dom býval udržiavaný oveľa lepšie než iné stavby v hradnom areáli. Po roku 1938 dom čiastočne prestavali, takže dostal výzor na hradnom opevnení stojacej vily. Prostredné tri okná z piatich zrušili a namiesto nich prerazili do čelného múra fasády dva široké romantické oblúky podobné tým na prízemí budovy fary Najsvätejšej Trojice oproti Michalskej bráne.

Pilier medzi oblúkmi stál na mieste pôvodného prostredného okna. Tvar strechy ani počet okien podkrovných miestností (3) sa počas prestavby nezmenili. Z izieb za oblúkmi kus ubrali, aby vznikli na juh otvorené lodžie. Možno tým z izieb ubudlo trochu svetla, ale lodžie, prístupné z izieb veľkými presklenými dverami, poskytovali v letnom období veľmi príjemné posedenie.

Dom bol podpivničený a na strane k hradnému palácu mal malý uzavretý dvorček. Počas rekonštrukcie Hradu v 70. rokoch sa ukázali na stavbe statické poruchy. Základy domu a jeho južnú fasádu, spočívajúcu na ešte stredovekom múre, preto draho staticky zabezpečovali.

Dom mal slúžiť ako služobný byt pre riaditeľa Slovenského národného múzea. Nakoniec sa ho však rozhodlo ako bezcenný zbúrať a jeho suterén zasypali stavebným materiálom z búračky. Miesto, kde dom stál, je doteraz dobre badateľné. Zachovalo sa jeho zamurované pivničné okienko a na múre je viditeľná stopa po zapustenej klieštine, ktorá mala zabezpečiť statiku čelnej fasády. Na mieste odstráneného domu je dnes málo používaný chodník.

Aj tento dom s bytmi dôstojníkov bol organickou súčasťou zástavby hradného areálu. Obnoviť ho by nemal byť problém. Existujú nielen plány, ale aj fotografie.

Štefan Holčík
FOTO – archív