Za Márie Terézie postavili nový palác

3.12.2008
0
Páčil sa vám článok?

Gotickú budovu kráľovského paláca na Hrade neustále opravovali, prestavovali, dostavovali. Úpravy sa týkali najmä obranyschopnosti paláca, ale mali zlepšiť aj jeho obývateľnosť. Stredoveké priestory sa dali len veľmi ťažko vykurovať, všade ťahalo, obrovské miestnosti boli impozantné, ale na trvalé obývanie úplne nevhodné.

Ak prišiel panovník, museli ho buď ubytovať v meste pod Hradom, alebo upraviť priestory v hradnom paláci dočasnými priečkami, hrubými závesmi a požičaným nábytkom tak, aby sa v paláci dalo prenocovať. A panovník nikdy neprichádzal sám.

Často tu s ním bola manželka a deti, najmä korunný princ, a mnoho členov kráľovského sprievodu ako komorníci, dvorné dámy, vychovávatelia a ďalšie služobníctvo - personál kráľovského dvora. Okrem toho množstvo vojakov stráže. Možno si predstaviť, že pri takých príležitostiach sa hradný palác menil na niečo medzi zle zariadeným internátom a kasárňou. Pritom bolo treba zabezpečiť množstvo potravín a najmä vody pre ľudí a kone, a paliva. Palivové drevo sa míňalo v lete ako v zime, lebo niektoré priestory kamenného paláca sa museli vykurovať aj v auguste a kuchyne spotrebovali obrovské množstvá dreva každý deň.

V prvej tretine 17. storočia bol palác prírodnými katastrofami a Bethlenovými vojakmi úplne zdevastovaný. Preto ho po roku 1630 dôkladne opravili a zvýšili o jedno podlažie. Všetky štyri nárožia zdôraznili rovnakými vežami.

Potom až do polovice 18. storočia slúžil palác bez väčších úprav. Po sto rokoch, v čase panovania Márie Terézie, však už bol palác znova zastaraný a nemoderný. Uvažovalo sa s prestavbou, viacerí projektanti vypracovali návrhy, ale chýbali peniaze. Máriu Teréziu ako uhorskú kráľovnú trápili vojny o dedičstvo, ktoré stáli milióny.

V roku 1765 vymenovala Mária Terézia za miestodržiteľa (zástupcu panovníka) v uhorskom kráľovstve svojho synovca saského princa Alberta, ktorý bol snúbencom jednej z jej dcér, arcikňažnej Márie Kristíny.

Do funkcie v Prešporku nastúpil v januári 1766. Palác na Hrade našiel, ako obyčajne, neobývateľný a doslova zamrznutý. Dočasne sa ubytoval v paláci kniežaťa Esterházyho na Kapitulskej ulici. Hneď začal uvažovať o prístavbe k hradnému palácu, kde by sa dalo pohodlne bývať. Plány podľa svedectva Márie Terézie navrhol sám. Na pokyn kráľovnej ich do definitívnej, realizovateľnej, verzie upravil architekt uhorskej kráľovskej komory Franz Anton Hillebrandt. Podľa želania Márie Terézie (v liste zo dňa 31. júla 1767) mala byť stavba dokončená v priebehu jedného roku.

K východnej strane gotického paláca pristavali menší nový palác. Bol o niekoľko metrov užší než starý, na východnej fasáde smerom k mestu mal jedenásť okien. Nad nízkym prízemím stáli dve poschodia a nad strednou časťou, vo výške prvého poschodia starého paláca, ešte jedno podlažie so siedmimi oknami. Bočné fasády novostavby mali len po 4 okná.

Na prízemí, z ktorého sa dalo dvoma dverami vychádzať priamo do parku, bola záhradná sála a niekoľko hospodárskych miestností. Kuchyňa v objekte asi nebola. Na prvom poschodí boli izby rezervované pre Máriu Teréziu, na druhom poschodí v rovnakom byte bývali Mária Kristína a Albert. Deti nemali, ich jediná dcéra zomrela pár dní po narodení. Spálne boli v strednej časti paláca, okolo nich útulné izby, malé obytné salóny. Popis niektorých miestností paláca je zachovaný v cestopise z konca 18. storočia. Je tam aj zmienka o pracovni kniežaťa Alberta.

Vnútri objektu bol malý dvorček, skôr svetlík. Pri jeho severnej strane stálo kamenné schodište. Celý objekt bol napojený na dômyselnú kanalizáciu, v obývaných priestoroch boli aj odkanalizované suché záchody. Palác bol spočiatku zakrytý len rovnými terasami. Dažďová voda z nich slúžila súčasne na čistenie kanalizácie. Terasy sa však ukázali pre naše zemepisné podmienky nevhodné, preto ich asi o 10 rokov neskôr na nižších bočných krídlach nahradili pomerne nevzhľadnými vysokými strechami.

Nový palác podľahol požiaru v roku 1811 rovnako ako starý palác. V nasledujúcich desaťročiach ho úplne rozobrali, takže sú zachované len jeho základy pod terénom. V 19. storočí začali pre už zbúraný palác používať názov tereziánum, ktorý nezodpovedá skutočnosti, hoci ho postavili za vlády Márie Terézie, a ona ho aj financovala ako dar svojej dcére a zaťovi.

Podľa zachovaných plánov, popisov, analogických stavieb a kresieb by bolo možné nový palác obnoviť rovnako ako budovy pri západnej strane gotického paláca.

Štefan Holčík

Páčil sa vám článok?