Českí učitelia začali odchádzať zo Slovenska

Po rozbití ČSR a vyhlásení slovenského štátu 14. marca 1939 a následnej okupácii časti južných okresov Slovenska horthyovským Maďarskom nastali podstatné zmeny v školskom systéme, ale najmä v obsahu vyučovania a kádrovej politike.

Školstvo riadilo slovenským ministerstvo školstva a národnej osvety so sídlom v Bratislave. Ministerstvo prepustilo väčšinu českých učiteľov a profesorov. Učiť zostali len tí, ktorí mali manželky Slovenky a pri sčítaní ľudu sa prihlásili za Slovákov, a ktorí boli uznaní za nenahraditeľných. Pri ministerstve bolo zriadené nemecké oddelenie a okresný školský inšpektorát pre nemecké školy v Bratislave a okolí.

Na oboznámenie učiteľov o systéme kléro-fašistickej výchovy usporiadalo ministerstvo pracovný zjazd slovenských profesorov 8. apríla 1940 v Bratislave za prítomnosti ministra školstva Jozefa Siváka. Na zjazde bolo prítomných 260 profesorov.

Výchova a vyučovanie bolo na základe plánov a učebných osnov prispôsobené ríšskym osnovám v duchu nemeckého národného socializmu. Podľa nich sa mal začiatok vyučovania v ľudových školách začať modlitbou a pozdravom učiteľa Na stráž! Materským školám (detským opatrovniam) nevenovala ľudácka štátna správa patričnú pozornosť, lebo v nich videla prepychové výchovné inštitúcie.

Ľudové školy v Bratislave, a to štátne, cirkevné, mestské a súkromné, zostali do roku 1940 nezmenené, 29. novembra 1940 však už bol prijatý zákon o ľudových školách. Podľa neho sa mali zakladať a mať prevahu v mestách a v obciach najmä cirkevné školy, na ktorých bola zabezpečená nábožensko-mravná a národná výchova. Učitelia sa stali verejnými zamestnancami s povinnosťami a právami štátnych zamestnancov.

V Bratislave zostali aj počas slovenského štátu tri ústavy pre chybnú mládež, ktoré však boli zanedbávané. O ich financovanie sa starali najmä charitatívne spolky. Najzanedbanejším druhom škôl boli učňovské školy. Obsah výučby sa v nich podstatne nezmenil. Zmenilo sa len ich financovanie, pričom vecné náklady na ich prevádzku hradili mestá a mzdové živnostenské spoločenstvá a obchodné a priemyselné komory.

Viliam Horniak a Viera Hupková
(Pokračovanie nabudúce)