Prvé školy v Bratislave boli cirkevné

O výchove a vzdelávaní občanov na území terajšej Bratislavy nemáme do konca 13. storočia dostatok hodnoverných a pôvodných bratislavských písomných zdrojov.

V roku 1271 totiž vyrabovali české oddiely Přemysla Otakara II. bratislavský mestský archív a všetky mestské listiny. Z malého množstva hodnoverných mimobratislavských prameňov sú k dispozícii iba prvé skromné doklady a informácie o školách a o vyučovaní na nich do začiatku 15. storočia.

Do 9. storočia nemáme k dispozícii žiadne písomné správy, naši predkovia vtedy ešte nemali písmo. Dozvedáme sa len, že od neorganizovanej výchovy v rodinách a v cirkevných zariadeniach sa vývin uberal postupne k inštitucializovanej výchove v školách.

S vyučovaním v školách sa v Bratislave začalo pravdepodobne počas Veľkomoravskej ríše (833-907) po príchode byzantských učencov (Konštantína Filozofa) Cyrila a Metoda na naše územie. V roku 870 založili učilište, v ktorom sa vyučovalo v staroslovienčine v hlaholskom písme, ktoré nahradilo latinčinu. Rímsky pápež Hadrián ho uznal aj ako liturgický jazyk popri latinčine a gréčtine.

Nevieme, kde bolo toto učilište, pravdepodobne však v Nitre alebo v Bratislave. Vieme však, že asi 200 jeho absolventov sa rozpŕchlo do väčších miest na území Slovenska, do Chorvátska a do Bulharska. V učilišti vynikol najmä Gorazd, ktorý sa stal po smrti Metoda učiteľom v tejto škole. Absolventi tohoto učilišťa šírili v školách vzdelanie a kultúru ľudu. Je veľmi pravdepodobné, že sa tak stalo aj v našom meste.

V roku 885 zrušil toto významné učilište nitriansky biskup Wiching. Staroslovienčinu vytláčala latinsko-nemecká vzdelanosť.

Prvé školy v Bratislave zakladané od konca 12. storočia boli cirkevné, lebo politický, kultúrny a hospodársky život ovládala rímskokatolícka cirkev a svetskí feudáli. V cirkevných školách vychovávali predovšetkým kňazský dorast a chlapcov feudálov od siedmeho roku pre civilné povolania, najmä ako úradníkov a hospodárov pre samosprávu mesta a statky feudálov.

Deti nevoľníkov dostávali vzdelanie v domácnostiach a v kostole pri bohoslužbách. Cirkev zakladala farské, kláštorné, katedrálne a kapitulné školy, v ktorých sa vyučovalo spočiatku v latinskom jazyku. Mestské školy sa zakladali až od 14. storočia a učili v nich väčšinou kňazi a klerici.

V roku 1302 vznikla v Bratislave na hrade kapitulná škola, ktorú založila ostrihomská kapitula. Ďalšiu takúto školu dal postaviť bratislavský richtár Jakub II. z vlastných peňazí v roku 1365. Do konca 14. storočia vznikli ešte cirkevné školy v klariskom kláštore na terajšej Klariskej ulici, pri kostoloch sv. Michala, sv. Vavrinca a na Vydrici. Školy ďalších cirkví pôsobiacich v Bratislave sa zakladali až od 15. storočia (najprv židovské, od 17. storočia evanjelické).

Viliam Horniak, Viera Hupková
(Pokračovanie nabudúce)