Arkier bol v stredoveku záchodom

Výstavbe kráľovského paláca na hrade predchádzala dôkladná oprava a mohutné spevňovanie hradieb celého hradného areálu. Bolo to v období, keď postupovali české vojská na východ v snahe rozbiť uhorské kráľovstvo.

Dôvodom bol aj sám uhorský kráľ Zigmund, ktorého obviňovali, že jeho ochranný list neochránil Jana z Husinca pred upálením v Kostnici. Zigmund bol mladší syn rímskeho cisára a českého kráľa Karla IV. Ako mladší syn nemal veľké vyhliadky na dedičstvo po otcovi. Oženil sa s Máriou, poslednou členkou uhorskej kráľovskej rodiny Anjouovcov.

Obaja boli po prastarých matkách potomkami Arpádovcov, teda vzdialenými príbuznými. Mária I. po nešťastnom úraze náhle zomrela a vdovec zdedil jej kráľovstvo. Po smrti brata Václava IV. mu pripadli České kráľovstvo a rímska koruna. V Prešporku sa rozhodol postaviť si prepychovú rezidenciu, jej dokončenia sa však nedožil.

Na severovýchodnom nároží vonkajšieho obvodu hradného opevnenia postavili pred rokom 1430 mimoriadne mohutnú nárožnú vežu. Bolo to v mieste, kde sa k opevneniu hradu už skôr pripájal múr, ktorý ďalej priamo pokračoval až k Michalskej bráne a súvisel s opevnením mesta. Zabraňoval prípadnému nepriateľovi vniknúť do priestoru medzi hradom a mestom, kde sa neskôr, od 18. storočia, vyvinula Židovská ulica.

Obrovská bašta sa napriek viacerým poškodeniam, naposledy počas bombardovania v druhej svetovej vojne, zachovala pomerne dobre. Jej dolné podlažie je zaklenuté mohutnou klenbou. Tú postavili pravdepodobne v 16. storočí, keď nad ňou zriadili strieľňu pre ťažké delá. Bašta bola už v 15. storočí zastrešená a jej vnútro rozdelené na niekoľko podlaží. Priestory vo výške terénu hradného areálu boli obývané, napríklad vojskom.

Z okna zrekonštruovaného arkiera na jej južnej fasáde je úžasný pohľad na mesto a na dunajskú nížinu. Neskôr zamurovaný kamenný gotický portálik pod arkierom umožňoval výstup na hradbový múr spájajúci hradný areál s mestom.

Na severnej stene bašty sa nachádza iný nedávno zrekonštruovaný kamenný arkierik. Je veľmi úzky a z interiéru sa do neho vchádza chodbičkou v šírke múru. Arkierik slúžil v stredoveku ako suchý záchod, z ktorého fekálie padali na svah hradného kopca.

V tridsiatych rokoch 20. storočia situovali pod baštou Luginsland vstupný portál do tunela, vtedy upravili aj svah nad portálom, respektíve pod baštou. V 50. rokoch zriadili v areáli Hradu otvorené kino s nesprávnym názvom „amfiteáter”.

V skutočnosti totiž antické slovo „amfiteáter” znamená „dvojité divadlo”, teda také, kde nie je scéna ako v divadle na jednej strane, ale kde sa hra či zápas odohráva v strede medzi divákmi. Tí sedia na vyvýšených miestach okolo „javiska” na všetkých stranách. Tak ako v dnešných arénach a na športových, najmä však futbalových či hokejových štadiónoch. Najznámejším antickým amfiteátrom je Coloseum v Ríme.

Pre predpokladané množstvo divákov zriadili vtedy nové vstupy do hradného otvoreného kina od Palisád, ale aj zo stredu mesta, a to práve cez baštu Luginsland.

V jej suteréne vybudovali schodište, a na najnižšom bode jej obvodu nad portálom tunela prerazili do stredovekého muriva novú bránku. K bránke viedla po svahu serpentínovo zvlnená cestička, ktorá sa však čoskoro zrútila a zasypala bočný portál tunela, vľavo od jestvujúceho.

Napriek viacerým neskorším úpravám je bašta Luginsland mimoriadne dobre zachovanou ukážkou stredovekej fortifikačnej architektúry.

Štefan Holčík
FOTO - Oto Limpus