Vojaci spali nad pušným prachom v baštách

Opevnenie hradného areálu sa vyvíjalo niekoľko tisícročí. Prvotné zemné násypy človek stále zlepšoval, pridával drevené a kamenné konštrukcie. Definitívnu podobu dostalo opevnenie v prvej tretine 15. storočia, tesne pred postavením hradného paláca.

Pritom palác bol od svojho najbližšieho okolia pôvodne oddelený hlbokými suchými priekopami, ktoré posilňovali jeho vlastnú obranyschopnosť. Hradný palác tak bol akousi samostatnou pevnosťou v pevnosti. Dnešný návštevník si len ťažko môže predstaviť, ako palác pôsobil na diváka v 15. storočí. Bol síce o jedno podlažie nižší a nemal ani štyri nárožné veže, ale zato vyrastal z terénu oveľa nižšie než dnes. Priekopy sú teraz čiastočne zasypané, čiastočne zastavané neskoršími budovami.

Vonkajšie opevnenie hradného areálu z 15. storočia sa doteraz zachovalo asi v troch štvrtinách svojej dĺžky. K stredovekým obvodovým múrom niekde pristavali mladšie budovy, niekde ich využili ako podpery pre terasové záhrady. Na južnej strane, od Dunaja, opevnenie zmodernizovali v 17. storočí, úsek od Zigmundovej gotickej brány na západ v 19. storočí úplne prestavali.

Severný múr vonkajšieho opevnenia sledoval svojím nepravidelným zakrivením staršie zemné opevnenie, ktoré zasa sledovalo pôvodný priebeh terénu. Na miestach zalomení, teda tam, kde sa severný úsek hradieb mal zalomiť k juhu na východnej a na západnej strane, postavili v stredoveku dve výrazné veže. Obe veže z opevnenia nápadne vyčnievajú a sú v pôdoryse na vonkajšej strane polkruhovo zakončené.

Pôvodne mali byť pravdepodobne vnútri prázdne a nezastrešené. Zdá sa, že v severovýchodnej, ktorá je obrátená k mestu (dnes je pod ňou portál tunela), vybudovali interiéry ešte v čase jej vzniku. Je to bašta známa už od stredoveku pod nemeckým menom Luginslandt, pohľad do krajiny. Keby vznikla neskôr, asi by bola Bellevue alebo Belveder, krásna vyhliadka.

Severozápadná bašta ostala prázdna až do 17. storočia. Keď cisárov inšpektor Giovanni Pieroni v roku 1642 zistil skutočnosť, že pušný prach sa skladuje v paláci v Korunnej veži, a to ešte v malej komôrke nad korunou, kde sú ubytovaní aj ochrancovia koruny, navrhol cisárovi riešenie.

Všimol si staršie bašty vo vonkajšom opevnení v bezpečnej vzdialenosti od cisárskej rezidencie. Napísal, že by bolo vhodné vybudovať v nich klenuté miestnosti na uskladnenie pušného prachu a nad nimi izby pre vojakov.

Profesorka M. Pötzl-Maliková objavila vo Viedni projekt na postavenie menšej kasárne v areáli Hradu, práve v tesnej blízkosti severozápadnej bašty. Z rukopisného textu pod nákresom vyplýva, že v roku 1714 už stála časť kasárne, kde mohlo byť ubytovaných 24 mužov, pri severnom múre smerom na východ od bašty.

V interiéri bašty je kresličom napísané „Pulver Thurm” - prašná veža. Odporúčanie Giovanni Pieroniho teda zrejme jeho cisársko-kráľovský majestát vzal vážne a skladište pušného prachu premiestnili na menej citlivé miesto na obvode hradieb.

V čase rekonštrukcie Hradu v 60. rokoch sa podarilo pred opevnením zo strany Zámockej ulice odkryť stopy po príjazdovej plošine, ktorou chodili vozy do areálu Hradu cez dnes už zamurovanú bránu len niekoľko metrov južne od severozápadnej bašty. Stopy po oblúku neskôr zamurovanej brány možno ešte aj dnes vidieť v murive hradného opevnenia.

Štefan Holčík
FOTO - Oto Limpus