Alchymista Liszty nežil na Laurinskej ulici

20.9.2008
0
Páčil sa vám článok?

Historický meštiansky dom na Laurinskej ulici číslo 11 priťahuje pozornosť okoloidúcich iba ak svojou bezvýraznou, nešikovne modernizovanou fasádou. Budovu v priečelí postavili medzi rokmi 1830 a 1840. Pravdepodobne ju projektoval a staval tunajší staviteľ Ignaz Feigler starší.

Pôvodná fasáda domu sa zachovala až do prestavby a nadstavby domu v tridsiatych rokoch 20. storočia. Nie je známa žiadna detailná fotografia pôvodného stavu fasády. Len na pohľadnici z obdobia okolo roku 1900 vidno v šikmom zábere aj originálnu fasádu domu. Z fotografie je jasné, že prízemie budovy bolo zdôraznené vodorovnými bosovanými pásmi, v omietke napodobneným murivom z kamenných kvádrov.

Nad prízemím prebiehala pomerne silne vyčnievajúca rímsa. Dom mal, ako dnes, na priečelí sedem otvorov na každom podlaží. V strede prízemia bola brána do dvora a dvere do obchodných priestorov. Vo výške prvého poschodia boli nad troma prostrednými oknami na rizalite (vyčnievajúca stredná časť priečelia) nízke trojuholníkové štíty, nad dvojicami okien po stranách rizalitu boli len rovné nadokenné rímsy.

Okná druhého poschodia mali jednoduché omietkové orámovanie, nad nimi prebiehala široká podstrešná rímsa. Možné je, že ju podopierali úzke lizény (v omietke naznačené stĺpy) so štukovými hlavicami.

Priečelie domu bolo po sto rokoch trvania zničené, ale bližšiu predstavu o ňom naznačujú priečelia iných dvoch meštianskych domov od toho istého staviteľa. Jedným bol veľmi podobný dom U modrej gule na mieste terajšej novostavby Slovenskej sporiteľne na Suchom mýte, druhý bol vlastný Feiglerov dom naľavo od Župného domu, tam, kde je dnes vjazd do suterénnych garáží ministerstva spravodlivosti na Župnom námestí. Oba zbúrali v 70. rokoch 20. storočia.

Na Laurinskej ulici sa na rozdiel od spomenutých Feiglerom postavených objektov zachoval dom, ale bez pôvodnej, ním navrhnutej fasády. O jeho autorstve svedčí okrem detailov interiérov aj pomerne dobre zachované schodište a pavlače v nádvorí. Pri stavbe priečelnej budovy v prvej polovici 19. storočia sa zachovali bočné krídla staršej stavby z 18. storočia, ktoré lemujú nádvorie. Krídlo naproti bráne prestavali, na staršie suterény a prízemie s priestormi na garážovanie povozov postavili obytné podlažia s pavlačami, prístupné schodiskom v pravom kúte nádvoria.

Keď v 30. rokoch 20. storočia upravovali dom pre potreby poisťovne, nadstavali ďalšie obytné podlažie (s trojdielnymi modernými oknami). Fasádu zmodernizovali, lepšie povedané nemilosrdne zničili. Bezvýraznosť fasády sa snažia dnešní majitelia prevádzok v dome vylepšiť nevkusnými tabuľami okolo nejestvujúceho portálu.

Nedávno otvorili v pravej časti prízemia, v priestoroch kde dlhé roky národný podnik Supraphon predával gramafónové platne, novú kaviareň s hrdým názvom Alchymista.

Objavil sa tam aj kruhový medailón s „portrétom“ akéhosi alchymistu. Všetko by bolo bývalo v poriadku, keby sa pod reliéfom neobjavila tabuľka s nepravdivým textom. Nijaký skutočný alchymista by sa nikdy nebol snažil vyrobiť zlato zo železného prachu. Dom, v ktorom (možno) nejaký alchymista na začiatku 17. storočia čosi vyrábal, nebol na mieste domu Laurinská 11, ale na mieste domu na Uršulínskej 11. Tamojší majiteľ bol v prvej tretine 17.storočia aj v obchodnom vzťahu s Lisztyovcami v Kittsee.

To všetko by sa autor zavádzajúceho textu na zmienenej tabuľke (ako aj skutočnú históriu domu, v ktorej sa kaviareň nachádza) dočítal v obsiahlej a mimoriadne kvalitne spracovanej publikácii Frederika Federmayera Rody starého Prešporka, ktorá vyšla v Bratislave v roku 2003. Treba čítať na stranách 220 až 224, pričom dom s dnešnou adresou Laurinská 11 je v historickom súpise z roku 1624 označený číslom 162. Štefan z rodiny Lisztyovcov (na tabuľke Štefan de Liszty) sa v histórii toho domu nevyskytuje.

Informácie na fasádach domov o ich histórii by mali byť pravdivé. Nemajú klamať a už vôbec nie podávať informácie, týkajúce sa iných objektov. Ani ak ide o známu slovenskú vlastnosť pýšiť sa cudzím perím.

Štefan Holčík
FOTO - Oto Limpus

Páčil sa vám článok?