Urania bola jedným z najstarších kín v meste

O niekoľko dní sa navždy z bratislavského Námestia 1. mája stratí dom číslo 9, za ktorým sa donedávna nachádzalo bývalé kino Hviezda. V niektorých Bratislavčanoch evokovalo meno Hviezda po roku 1990 spomienku na sovietsku červenú hviezdu a domáhali sa zmeny názvu kina. Nechápali, že názov Hviezda bol len akýmsi poslovenčením predchádzajúceho názvu Urania.

Urania bola totiž v antickej mytológii jedna z deviatich múz, tá, ktorá mala na starosti všetko súvisiace s hvezdárstvom, astronómiou, astrológiou. Jedným z jej symbolov je hviezda.

Námestie 1. mája vzniklo ako verejné priestranstvo za vonkajším hradobným opevnením mesta, na mieste, kde sa postupne vytvoril trh na seno. Seno bolo dôležitou potravou pre domáce zvieratá, najmä kone, a tých bolo v meste pred prvou svetovou vojnou pomerne veľa. Na mieste terajšej Novej scény stála obrovská váha, na ktorej mohli vážiť vozy plné sena. Obdobou prešporského Senného námestia (maď. Szénatér, nem. Heumarkt) bolo napríklad v Prahe Senovážné náměstí.

Až do druhej polovice 19. storočia bola zastavaná len severozápadná strana priestoru (obrátená k záhrade kniežaťa Grassalkovicha), lebo na strane k Vysokej ulici ešte stálo kamenné opevnenie. Parcely medzi Senným námestím a Donnerovou (teraz Banskobystrickou) ulicou boli pomerne dlhé a široké. Zastavané boli „predným“ domom pri námestí a „zadným“ pri ulici. Nádvorie medzi nimi lemovali obyčajne prízemné hospodárske stavby. Na takom nádvorí postavili pred rokom 1910 priečne sálovú stavbu, v ktorej bolo umiestnené jedno z najstarších kín v meste. Ešte v 50. rokoch sa do pôvodnej kinosály vchádzalo cez úzke nádvorie za predným domom.

V roku 1904 založili spoločne členovia dvoch tunajších slobodomurárskych lóží, nemeckej Zur Verschwiegenheit a maďarskej Testvériség, všeobecne vzdelávací spolok Urania, predchodcu neskorších akadémií vzdelávania a ľudových univerzít. Spolok organizoval stovky vzdelávacích prednášok, koncerty, spoločenské podujatia. Prednášky sa do roku 1910 konali v zasadacej sieni mestského zastupiteľstva medzi dvorom Starej radnice a dvorom Apponyiho paláca.

Sálu v roku 1910 zbúrali a v roku 1911 postavili na jej mieste nové krídlo pre pracovne magistrátu. Spolok Urania vtedy získal budovu, kde krátko pôsobilo kino Fidelio, na Sennom námestí. Budovu adaptovali na účely spolku. Jej prestavbou či úpravou pravdepodobne poverili majiteľa vedľajšieho domu, slobodomurára, architekta Alexandra Feiglera. Ďalší slobodomurár vlastnil druhý dom vpravo od Uranie. Bol to pekár Georg Kesselbauer. Aj jeho dom (doteraz stojí) zvýšil a prestaval Alexander Feigler.

Dom spolku Urania s kinom niekoľko ráz prestavali. V šesťdesiatych rokoch starú kinosálu zbúrali a na jej mieste postavili novú s veľkoplošným premietacím plátnom (širokouhlé kino). Vtedy zmodernizovali aj fasádu objektu. Z pôvodnej dekorácie fasády prežila len dodnes vo výbornom stave zachovaná podstrešná rímsa. Bratislavské slobodomurárske lóže boli vyzdobené romantickými dekoratívnymi prvkami vychádzajúcimi z egyptskej architektúry. Aj štuková podstrešná rímsa budovy spolku Urania je inšpirovaná rovnakým prameňom.

Pri demolácii budovy by bolo vhodné aspoň jeden úsek rímsy zachrániť a uložiť do múzea. Ako pripomenutie obdobia na začiatku 20. storočia, keď slobodomurárske hnutie prenikavo pozitívne ovplyvnilo aj dianie v našom meste.

Štefan Holčík
FOTO - archív a Oto Limpus