Najrýchlejší plavec v Antverpách bol Pavol Steiner

Hry VII. olympiády 1920 v Antverpách symbolizovali víťazstvo mieru nad vojnou. MOV vylúčil z účasti Nemecko, Rakúsko, Maďarsko, ale aj sovietske Rusko.

Po prvýkrát zaviala nad štadiónom Coubertinom navrhnutá olympijská zástava s piatimi kruhmi, prvýkrát zaznel olympijský sľub. Žiaľ, slovenská, a teda ani bratislavská enkláva olympionikov sa nerozšírila. V 123-člennej výprave Československa dresy novej vlasti Slováci neobliekli.

O štyri roky neskôr, na hrách VIII. olympiády 1924 v Paríži sa medzi 3032 olympionikmi sveta i 128 olympionikmi Československa objavili prví piati zástupcovia Slovenska. Pre bývalé Československo sa stali historickými, pretože na nich získalo prvú zlatú olympijskú medailu. Vybojoval ju gymnasta Bedřich Šupčík v šplhu na lane.

Skromné zastúpenie v radoch olympionikov nového štátu mala aj Bratislava v osobe Mikuláša Kucseru (1902 – 1987), ktorý sa pokúšal uspieť vo výškarskom sektore. Atlét narodený v Budapešti, ale už od roku 1905 žijúci v Kremnici, po presťahovaní do Bratislavy, začal s atletikou v tunajšom PAC, v pomerne krátkom čase vystriedal dresy bratislavských klubov PTE, ČSŠK i Slávie. Medzi výškarmi bol známy ako predstaviteľ originálneho štýlu, neskôr známeho ako straddle. V parížskom olympijskom sektore však vtedajší „eškár“ nepochodil, keď kvalifikačný limit bol nad jeho sily a vypadol.

Už na svoju tretiu olympiádu sa dostal Mór Koczán, bronzový oštepár z OH 1912 ešte v drese Uhorska. Ani jemu sa návrat po dvanástich rokoch nevydaril, jeho vek 39 rokov predsa len zohral svoju úlohu, nepodarilo sa mu prehodiť 50-metrový kvalifikačný limit a finále bolo fuč. Koczán bol čs. rekordérom až do roku 1925 výkonom 55,57 m.

Hry IX. olympiády 1928 v Amsterdame história zhodnotila ako úspešné. Vyše 3000 športovcov bolo po prvý raz svedkami zapálenia olympijského ohňa. Československo vyslalo do Holandska 69 olympionikov a miesto vo výprave sa ušlo aj trom Bratislavčanom. Išlo o vodných pólistov, členov bratislavského klubu PTE, ktorými boli Pavol Steiner, Michal Schmuck a viedenský Čechoameričan Rudolf Kroc. Najznámejším z nich bol Pavol Steiner, najrýchlejší plavec ČSR medzivojnového obdobia, v rokoch 1923 až 1931 člen PTE, potom židovského Bar Kochba Bratislava, v roku 1931 bronzový na ME v plávaní na 100 m voľný spôsob. Žiaľ, vodní pólisti ČSR sa s olympijským turnajom v Amsterdame rozlúčili príliš skoro – už po prvom zápase s Angličanmi.

Igor Machajdík
(Pokračovanie nabudúce)