Apponyiho palác postavili v 18. storočí za dva roky

Po roku 1683, keď sa Turci neúspešne pokúsili ovládnuť Viedeň, prenasledovali Turkov už len prehry a stratené bitky. Víťazné kresťanské vojská ich nútili postupne odísť z celého územia stredovekého uhorského kráľovstva.

Hlavným mestom Uhorska ostával Prešporok, ktorý bol aj sídlom uhorského prímasa, miestom zasadnutí snemu a Miestodržiteľskej rady, sídlom Uhorskej kráľovskej dvorskej komory. Mnohí uhorskí šľachtici v oslobodenom kráľovstve zbohatli. Ich príjmy plynuli najmä z majetkov v južnej časti kráľovstva. Staré magnátske rody vymierali, k moci sa dostávali príslušníci novej šľachty.

Mária Terézia bola korunovaná za uhorskú kráľovnú v júni 1741. Počiatky jej panovania boli spojené s problémami, ktoré jej spôsobovali príbuzní, mysliac si, že oni (či ony, jej sesternice) majú väčší nárok na kráľovstvá, ktoré zanechal jej otec. Mária Terézia musela viesť so svojimi odporcami viaceré vojny, ktoré boli pre ňu úspešné práve vďaka podpore zo strany uhorskej šľachty. Mnohí uhorskí šľachtici ostali jej najbližšími spolupracovníkmi a poradcami, aj keď sa situácia vyvinula v jej prospech.

K významným uhorským šľachticom, ktorí žili a pôsobili v Prešporku, patril Juraj (Georg) Apponyi. Hoci predkovia jeho rodu sú známi od stredoveku a vie sa, že vlastnili Oponice s latifundiami okolo nich, až Lazar Apponyi sa stal barónom a v roku 1739 grófom. Jeho syn Juraj sa oženil s dámou z taliansko-rakúskej grófskej rodiny Lodron-Laterano, čo mu umožnilo prístup do najvyšších kruhov. Pôsobil najmä ako radca panovníčky a člen (radca) Miestodržiteľskej rady.

K správnej reprezentácii magnáta patrilo aj zodpovedajúce sídlo. Keď sa mu naskytla možnosť kúpiť dva staré domy v tesnom susedstve radnice, neváhal. Domy, ktoré kúpil, dal až na časť suterénov zbúrať a na ich mieste si dal postaviť šľachtický mestský palác. Okrem neho vlastnil pri Dunaji, približne na mieste dnešnej hlavnej budovy Univerzity Komenského, majer a záhradu s inou stavbou palácového charakteru.

Palác vedľa radnice postavili v rekordnom čase necelých dvoch rokov (1761 a 1762). Nevie sa, kto ho projektoval, patril však k najlepším architektom či staviteľom v meste. Na prvom poschodí paláca zariadili reprezentačné salóny s takou nádherou, že mohli konkurovať aj izbám vo viedenských cisárskych rezidenciách. Hoci je schodisko paláca pomerne úzke a strmé, železné zábradlie objednali pravdepodobne u toho istého kováča, ktorý dodal zábradlie pre cisársku rezidenciu v Holíči. Na poschodí nad reprezentačnými sálami boli obytné miestnosti grófskej rodiny. Aj tie boli zariadené pomerne prepychovo, steny pomaľované romantickými krajinkami v poliach s maľovaným rokokovým orámovaním.

Grófska rodina žila v paláci do druhej polovice 19. storočia. Potom sa rozhodli palác predať. To využil mešťanosta Justi a presvedčil mestskú radu, aby mesto v roku 1867 palác kúpilo. Stará radnica už vtedy totiž nevyhovovala potrebám modernej mestskej samosprávy. Palác poskytol elegantné priestory, najmä novú pracovňu pre mešťanostu. Mestská rada mohla zasadať v bývalej slávnostnej sieni na prvom poschodí. Ostatné priestory upravili ako pracovne magistrátu. Do štukovej mušle nad bránu paláca dali vymodelovať mestský znak. Do budovy zaviedli svietiplyn z mestskej plynárne, ktorý používali dokonca aj na vykurovanie.

Kúpa paláca umožnila aj výstavbu novej veľkej siene pre mestských reprezentantov (teraz mestské zastupiteľstvo). Vybudovali ju nad prízemnými miestnosťami na rozhraní starej radnice a Apponyiho paláca. Vtedy museli zbúrať časť (poschodia) traktov paláca pri nádvorí, takže už nevieme, ako vyzerali ani čomu priestory v nich slúžili. Veľkú radnú sieň aj s priestormi pod ňou a celé krídlo na nádvorí oproti bráne zbúrali pred rokom 1911, keď stavali nové magistrátne krídlo medzi Starou radnicou, Apponyiho palácom a vtedy prikúpeným palácom ostrihomského arcibiskupa, Primaciálnym palácom.

Keď sa pracovňa mešťanostu a kancelárie magistrátu preniesli do Primaciálneho paláca a jeho prístavby, miestnosti v Apponyiho paláci upravili v 20. rokoch 20. storočia pre expozície mestského múzea. Na prízemí a v suterénoch bolo donedávna inštalované Vinohradnícke múzeum, na prvom poschodí historická expozícia Mestského múzea. Z bývalej obrazárne Mestského múzea, ktorá bývala inštalovaná na druhom poschodí, sa vytvorila Mestská galéria, ktorá sa odsťahovala do Mirbachovho paláca.

Po niekoľkoročnej rekonštrukcii Apponyiho palác znovu otvára návštevníkom svoju bránu. Okrem obnovenej expozície Vinohradníckeho múzea sú v paláci prístupné všetky reprezentačné sály na prvom poschodí a bývalé obytné priestory grófskej rodiny zariadené historickým nábytkom z priebehu celého 19. storočia, z bohatej zbierky bratislavského Mestského múzea.

Štefan Holčík
FOTO - Oto Limpus