Na mieste Pállfyho paláca dnes stojí internát

14.4.2008
0
Páčil sa vám článok?

V tridsiatych rokoch 17. storočia si dal prešporský župan gróf Pavol Pálffy postaviť rozsiahlu rezidenciu na severozápadnom úpätí hradného kopca pri palisádovom mestskom opevnení. Areál paláca postavili nad prudko sa zvažujúcim svahom. Na ňom vybudovali terasy barokovo upravenej záhrady.

Palác slúžil ako obydlie viacerým generáciám grófskej rodiny. V roku 1736 sa stal nakrátko sídlom vtedajšieho miestodržiteľa Františka Štefana Lotrinského, ktorý si mal vziať za manželku dedičku habsburských kráľovstiev Máriu Teréziu. Neskôr sa sám stal rímskym cisárom s menom František I.

Na rytinách z toho obdobia je areál označený ako „lothringische Residenz“. V 19. storočí Pálffyovci palác so záhradami predali. Stal sa kasárňou. Bývalé hospodárske budovy areálu sa stali obydlím chudobných. Tam sa narodil v roku 1858 geniálny sochár Johann Fadrusz, autor po roku 1919 zničeného pomníka Márie Terézie.

Po prvej svetovej vojne kasáreň zrušili a hoci sa pôvodne uvažovalo o využití pôvodného paláca (napríklad pre múzeum), nakoniec ho postupne (až na malý zvyšok) zbúrali. Na jeho mieste vyrástol v niekoľkých stavebných fázach vysokoškolský internát Svoradov.

Prvú časť internátneho areálu pri ulici Palisády dokončili v roku 1932. Postavili ju podľa projektu architektov F. Floriána (v literatúre sa objavuje jeho meno aj vo forme Florians) a G. Schreibera.

Pôvodný vstup do internátu bol z nárožia pri terajšej Svoradovej ulici. V nárožnej časti stavby je situované štvorramenné schodište na štvorcovom pôdoryse, ktorým sa dalo na každom poschodí vojsť do chodieb smerujúcich na juh a na východ. Schodište o jedno poschodie presahuje výšku priľahlých krídel budovy. Je presvetlené veľkými ležatými obdĺžnikovými oknami, ktoré bývali vyplnené farebnou vitrážou.

V chodbových oknách boli znázornené symboly jednotlivých univerzitných fakúlt, orámované úzkym rámom s motívmi prevzatými zo slovenského folklóru.

Autorom návrhov na vitráže bol pravdepodobne akademický maliar J. Šimkovič, ktorý navrhol mozaiku nad oltárom v priľahlom kostole (dnes je v kostole nad Hlbokou cestou) a vitráže v kostole, z ktorých zachovaná časť je teraz inštalovaná v kostole v dedinke Farná neďaleko Želiezoviec. Vitráže schodišťa sú až na malú výnimku barbarsky zničené.

Na nároží budovy internátu, za ktorým sa nachádza schodište, je vo výške prvého poschodia zamurovaná mohutná konzola kubistického tvaru. Pôvodne mala nepochybne niesť kamennú sochu, buď Panny Márie, alebo svätého Svorada, podľa ktorého je internát pomenovaný.

Štefan Holčík
FOTO - Oto Limpus

Páčil sa vám článok?