Trampská osada Hurikán vznikla na Dornkappli

Blíži sa čas Vianoc a moje rozprávanie o mojej rodnej Trnávke (predtým Dornkappel) sa blíži ku koncu. Moje predchádzajúce príspevky, v ktorých som písala o histórii Dornkapple neboli príliš optimistické, ale taká bola realita života na najchudobnejšej periférii Bratislavy, zlými jazykmi prezývaná aj Mexiko.

Dnešný článok sa ponesie v radostnejšom duchu, budem písať o Dornkaplákoch, ktorí sa vedeli popasovať so životom a vedeli v živote vyhľadať tie svetlejšie chvíle, budem písať o dornkappelských trampoch, milovníkoch prírody.

Pri zhromažďovaní materiálov o Dornkappli som bola prostredníctvom spolužiaka nasmerovaná na dornkaplácku trampskú osadu Hurikán, stretla som sa s jej terajším šerifom kamarátom Rózom, vlastným menom Anton Vencl, od ktorého som získala cenné podklady na tento príspevok.

Táto dornkappelská trampská osada vznikla v júni 1944, založili ju mladí Dornkapláci, ktorí mali radi prírodu a ktorí potom spoločne každú možnú voľnú chvíľu trávili v lone okolitej prírody, či to boli romantické zákutia dunajských lužných lesov, alebo horské karpatské zákutia. Osada Hurikán bola typickou „túlavou osadou“, nemali trvalejší „flek“ alebo zrub, aj jej založenie sa uskutočnilo tajne v čakárni ambulancie praktického lekára umiestnenej v tom čase v rodinnom dome rodiny Ambrózovcov, ktorých syn Miro bol tiež osadníkom, tam sa aj neskôr tajne stretávali.

Na prvom zasadaní, ktoré sa konalo v čakárni, prijala osada stanovy a zvolili si aj šerifa Johnyho, ktorý túto funkciu zastával až do svojej smrti v roku 1992, po jeho smrti sa stal šerifom terajší šerif Rózo, ktorý patril medzi najagilnejších osadníkov. O dobrú náladu, spev a pohodu bolo postarané, skoro každý osadník vedel hrať na nejakom hudobnom nástroji, na gitare, mandolíne, bendže a harmonike, boli to prevažne hudobníci, ktorí hrali aj v orchestri súboru Slavín, o ktorom som sa už zmienila v jednom z predchádzajúcich príspevkov.

Osada Hurikán je medzi trampami známa aj ako „Nožiari“, preslávili sa výrobou krásnych trampských nožov pre seba a pre kamarátov, ani jeden nepredali, darovávajú ich pri rôznych potlachoch a stretnutiach s inými trampami svojim kamarátom. Výrobcom je šerif Rózo a jeho syn Macher. Ich bohatú zbierku som videla, videla som aj ich vlastnoručne vyrobený prekrásny totem osady.

Medzi členmi osady sa nerobili rozdiely, či už národnostné, náboženské alebo politické, nažívali tu svorne Slováci, Česi, Maďari aj Nemci.

Príklad osady Hurikán svedčí o dobrom spolunažívaní všetkých národností žijúcich na Dornkappli. Bolo by prospešné, keby sa ľudia, ale hlavne politici zamysleli v tomto predvianočnom období nad tým, ako zlepšiť spolunažívanie a zmierniť napätie vzťahov Slovákov a národnostných menšín.