Ako sme prežívali frontové dni na Dornkappli

V marci 1945 nastal rýchly postup Sovietskej armády a rumunských vojsk z územia južného Slovenska a Maďarska k Bratislave. Nemecké vojenské velenie predpokladalo, že najväčší nápor pechoty na centrum Bratislavy bude v línii Vajnory-Vrakuňa-Prievoz cez Dornkappel.

Preto tu museli koncom marca muži vo veku 15-60 rokov povinne kopať zákopy a stavať protitankové zátarasy. Ich práce boli často prerušované leteckými poplachmi.

Dňa 27. marca 1945 vyhlásilo vojenské velenie mesta Bratislavy na príkaz prezidenta dobrovoľnú evakuáciu obyvateľov, prevažne žien a detí. Aj naša rodina sa dočasne presťahovala k príbuzným do Rače. Dňa 29. marca pristavil strýko rebrinový voz ťahaný silnými „štajerákmi“ k nášmu domu. Naložili sme naň najnutnejšie veci osobnej potreby, potraviny a cennejšie predmety. V dome príbuzných v Rači bolo nasťahovaných toľko osôb, že sa k nám neprisťahovali nemeckí a ani ruskí vojaci.

Dospelé ženy vyšli na noc na povalu po rebríku, ktorý muži následne odstránili. Mňa so sebou nevzali a ako 7-ročné dievča som nepochopila, prečo aj ja nejdem a musím spať s deťmi a staršími ľuďmi v spálni. Až keď som dospela dozvedela som sa, prečo muži chránili takto ženy pred vojakmi.

Môj otec bol zamestnancom elektrární a veliteľom hasičov a nemohol opustiť Bratislavu. Okrem toho chcel zabrániť tomu, aby náš dom a krčmu poškodili vojaci. To sa mu podarilo, lebo nemeckí vojaci sa u nás neubytovali, pretože boli rozložení v zákopoch a bunkroch na okraji Dornkapple. Po oslobodení Bratislavy bývali u nás traja sovietski dôstojníci, čo zabezpečilo náš dom pred násilnými vojakmi a miestnymi zlodejmi, ktorých lákal nápis Hostinec.

Dni a noci 2. a 3. apríla boli hrozné, keď rachot pušiek, guľometov a samopalov prerušoval príšerný zvuk diel „kaťuší“ a detonácií. Nemeckí vojaci ničili mosty, továrne, sklady, železnice a verejné budovy. Tuhé boje na Dornkappli boli 3. apríla, keď bojoval muž proti mužovi na bodáky. Na uliciach zostávali mŕtvoly, ktoré museli tunajší muži, vrátane môjho otca, zahrabávať. Pri tom prechladol a následne ochorel na tuberkulózu, ktorej v roku 1949 podľahol. Až podvečer boli nemeckí vojaci z Dornkapple vytlačení a boj sa preniesol do centra mesta.

Niektorí nemeckí vojaci v snahe dezertovať násilne vnikali do opustených domov, kde odcudzovali oblečenie a prezliekali sa do civilu. Už popoludní 4. apríla bola Bratislava oslobodená a v meste bol už relatívny pokoj a tak sme sa mohli šťastní nasťahovať domov.