Nedostatočná výživa prinášala rôzne choroby

V období I. ČSR okrem nedostatku neškodnej vody pôsobili na nedostatočné hygienické podmienky a nedobrý zdravotný stav obyvateľov Dornkapple (bývalá Trnávka) aj iné faktory.

Boli to najmä zlé bytové podmienky. Výsledky prieskumu sociálnych podmienok obyvateľstva z roku 1936 dokazujú, že len necelých 20 % detí žilo v bytoch s vyhovujúcimi podmienkami. V malých bytoch s väčším počtom detí ich posielali rodičia na dvory, často aj v chladnom a daždivom počasí, aby neprekážali v byte. Len menšia časť bytov bola vykurovaná. Provizórne domčeky boli v začiatkoch budovania tohto predmestia zatepľované chlievmi, maštaľami alebo králikárňami pristavenými tesne pri obytných priestoroch.

Obyvatelia, ktorí žili v nevykurovaných bytoch, nemali dostatok finančných prostriedkov na kúpu paliva, ktoré zabezpečovala pre Dornkappel firma rodiny Singhoferových na Hasičskej ulici. Niektorí z nezamestnaných zbierali alebo kradli uhlie pri vagónoch na železničnej stanici. Niektorí z nich si vyžiadali v sprostredkovateľni práce povolenie zbierať suché haluze v malokarpatských lesoch. Chodili 7-10 kilometrov do hôr, aby mohli na chrbte doniesť hrubé suché haluze na kúrenie.

V mnohých bytoch sa nevetralo, aby z nich neunikalo teplo. Deti sa často zohrievali vlastnými telami v posteli, a nebolo zriedkavosťou, že sa do postele na noc dávali vyhriate tehly. V dôsledku takýchto podmienok boli deti často prechladnuté, mali choroby horných dýchacích ciest a nebola zriedkavosťou ani tuberkulóza a v neskoršom veku reumatizmus a ischias.

Pre deti s oslabeným zdravím organizoval Červený kríž a Masarykova liga ozdravné pobyty. Zdravotný stav obyvateľstva značne ovplyvňovala aj úroveň stravovania, ktorá bola závisela od príjmov rodín. Väčšina obyvateľov si nemohla dovoliť stravovať sa v zdravotníkmi odporúčaných dávkach potravín.

V situácii, keď viac ako tretina obyvateľov žila z podpory, pomohli čiastočne zamedziť hladu od roku 1930 rôzne stravovacie a potravinové akcie. Polievkové akcie najmä v zimných mesiacoch financovalo mesto a niektoré charitatívne a cirkevné organizácie (Červený kríž, Masarykova liga, Charitas, Saleziáni, Svoradov spolok a spolok Philantropia). Polievka sa vydávala v chudobinci a pri cirkevných organizáciách.

Podľa štatistického sociologického prieskumu z roku 1937 od januára 1936 do 30. apríla 1937 poskytlo mesto mlieko, chlieb a iné základné potraviny pre takmer tretinu obyvateľov a pre slobodných nezamestnaných 10 Kč a pre ženatých 20 Kč týždenne na kúpu potravín. Štvrtina domácností dostala na zimu po 50 kg zemiakov. Náklady na túto akciu predstavovali vyše 60-tisíc Kč.