Na fasáde domu bol kedysi husitský kalich

Na Františkánskej ulici otvorili prednedávnom exkluzívny hotel. Dom, v ktorom je umiestnený, vznikol niekedy v 17. storočí spojením a prestavbou najmenej dvoch stredovekých meštianskych domov.

Ulica nikdy nepatrila k bohatým a domy v nej boli obývané skôr chudobnými ako bohatými mešťanmi. V tejto časti mesta žili najmä remeselníci a kramári. Ulica bola situovaná na vnútornej strane vnútorného prstenca mestského opevnenia. Podľa malých obchodíkov - krámikov s rôznym tovarom sa pôvodne volala Kramárskou. Terajšie meno dostala podľa kláštora a kostola františkánov, ktorí sem prišli pred koncom 13. storočia na pozvanie obyvateľov mesta. Mesto postavilo kláštorné objekty a pozvalo chudobných mníchov, aby tu žili a modlili sa za spásu duší zomretých mešťanov.

Pozemky pri hradobnom múre spočiatku nesmeli byť zastavané. Od konca 14. storočia vznikali prvé chatrče, tesne nalepené na múr opevnenia. Nemali mať stály charakter, lebo v prípade ohrozenia mesta ich museli rýchlo zbúrať. Po bitke pri Moháči hradby spevnili, ale keďže do mesta prúdili stále utečenci z Turkami obsadených oblastí, museli sa využiť aj miesta pri hradbách na výstavbu stálych príbytkov. Po zrušení hradieb po roku 1775 bolo už možné stavať domy aj na vonkajšej strane opevnenia, na terajšom Námestí SNP. Na mieste terajšieho paláca pošty z roku 1909 vtedy postavili rozsiahly palác Wachtlerovcov.

Dom, v ktorom je dnes hotel, dostal pri úprave v 17. storočí okolo nádvoria kamenné arkádové chodby. Pri niektorej z neskorších úprav, pravdepodobne v 19. storočí, umiestnili na prvom poschodí do trojuholníkového priestoru zbehu dvoch arkádových klenieb nad spoločným stĺpikom reliéfny štukový kalich, nad ktorým sa vznášala hostia v podobe plochého kruhu. Tento všeobecný kresťanský náboženský motív ktosi považoval za znamenie husitov a čoskoro sa objavila povesť o tom, že v tomto dome žili v 15. storočí husiti.

Pred koncom 19. storočia bola vozovka na ulici pred „husitským“ domom značne vyššie, asi na úrovni nádvoria domu, do ktorého sa dnes z ulice musí vchádzať po schodoch. Do dvora sa dalo z ulice dostať aj vozom. Keď v poslednom desaťročí 19. storočia kládli v meste kanalizačné potrubie, ulicu vyrovnali a v úseku medzi kaplnkou svätého Jána a domom znížili asi o jeden a pol metra.

Asi pred 30 rokmi z domu vysťahovali obyvateľov s tým, že dom sa má rekonštruovať. Po obnove mal v dome sídliť Zväz socialistickej mládeže. V rámci rekonštrukcie pravá časť domu spadla a postavili ju z nového materiálu. Pritom jej fasádu posunuli pri styku s palácom pošty kúsok dozadu a neobnovili šikmý múr, ktorý dom na prízemí podopieral. Nežná revolúcia rekonštrukciu domu prerušila. Stále sa menili názory na jeho budúce využitie. Uvažovalo sa aj o sídle niektorej ambasády. Nakoniec dom upravili na hotel. Nádvorie s arkádami je prekryté sklenenou strechou.

Nad vstupnou bránou sa objavila presklená železná markíza s nie práve najvhodnejšie prevzatým motívom zábradlia. Plastická výplň polkruhových polí nad oknami prvého poschodia sa stratila už pri predošlej úprave fasády. Pri poslednej rekonštrukcii bola obnovená. Zanikol však kalich s hostiou na čele arkády, ktorý bol motívom dnes už zabudnutej povesti. Dnes stoja kalichy s vínom na stoloch reštaurácie pod sklenenou strechou bývalého nádvoria.

Štefan Holčík
FOTO - archív a Oto Limpus