Fontána v Brucku sa podobá bratislavskej

Bratislavské fontány, napájané už vyše sto rokov vodou z vodárne a upravené na recykláciu vody, bývajú cez zimu mŕtve. Najvzácnejšie z nich sa zakrývajú ochrannými stavbami, aby ich ani sneh, ani mráz nepoškodil.

Na jar sa vyčistia, napustia čerstvou vodou, zapne sa elektrické čerpadlo, a fontána je „odkliata“. Pripravená aj na to, aby do nej turisti hádzali odpadky.

Ťažko si možno predstaviť, že v minulých storočiach z najstarších bratislavských fontán aj v najtuhších mrazoch prúdila pitná voda. Privádzalo ju do nich drevené potrubie z nikdy nezamŕzajúcich prameňov na svahoch Malých Karpát. Potrubie privádzalo vodu na Hlavné námestie a na Františkánske námestie. Pred zriadením toho vodovodu museli obyvatelia mesta čerpať vodu buď z kopaných studní, alebo ju naberať z potoku, ktorý pretekal Klariskou ulicou, Sedlárskou ulicou, popri západnej strane terajšieho Hlavného námestia a vytekal z mesta v priestore Rybárskej brány.

Vodu privedenú potrubím z prameňov zhromažďovali pravdepodobne v drevom obloženej nádrži, až kým v roku 1572 nepostavili kamennú fontánu so sochou kráľa Maximiliána. Z tej sa však zachovalo len torzo stredného stĺpu so sochou panovníka. Kamennú nádrž nahradili novou v polovici 18. storočia, keď prerobili a zvýšili aj stĺp, na ktorom stojí kráľova socha.

Voda z fontán sa nepoužívala len na varenie či napájanie koní a iného dobytku. Občas sa v nej ľudia aj umývali, ale potrebovali ju najmä vo veľmi častých prípadoch  požiarov. Bol to nevyčerpateľný rezervoár vody na hasenie ohňa. Podľa analógií z iných miest sa možno domnievať, že v nádržiach fontán boli občas aj ryby pripravené na predaj.

Na námestí rakúskeho mestečka Bruck an der Leitha, asi 30 kilometrov od Bratislavy na západ, stoja dve fontány. Je to bývalé trhovisko, ktoré bolo výhodne situované na hranici Rakúska a Uhorska,  kde sa konali veľké trhy na dobytok. Hádam preto boli fontány dve, a s pomerne nízkymi nádržami. Jedna z nich má v strede stĺp, na ktorom je inštalovaná baroková socha svätého Floriána, patróna proti ohňu. Hovorí to jasne aj o možnosti použitia vody z fontány. Svätec nesie kovovú zástavu s datovaním 1713.

Kamenná nádrž fontány je akoby súrodencom bratislavskej nádrže. Je síce nižšia, ale to možno preto, že je zasadená hlbšie do terénu a stupeň okolo nej ju robí ešte nižšou. Množstvo vody pravdepodobne nádrž roztláčalo do strán, preto je stiahnutá železnou obručou. Na dvoch stranách je kamenná nádrž ozdobená maskarómni v ornamentálnom orámovaní. A tie sú mimoriadne podobné maskarónom na barokovej nádrži bratislavskej fontány.

Tá je síce oveľa vyššia, ale ak nebola plná, roztláčanie vodou jej nehrozilo. Pred pár rokmi bola nezmyselne znetvorená nikomu nepotrebným betónovým medzikružím, ktoré malo byť rozšírením pôvodnej fontány, ale stalo sa jej výsmechom. Obloženie cudzokrajným kameňom sa s pôvodným materiálom nádrže fontány bije.  Kamenné maskaróny, ktorých je na nádrži bratislavskej fontány osem, sa smutno pozerajú na moderné okovy fontány a na chrbty turistov, ktorí okraj fontány používajú ako lavičku. 

Nádrže oboch fontán, v Bratislave aj v Brucku, sú vytesané z domáceho kameňa, aký sa ťažil v blízkom Deutsch-Altenburgu. Doteraz sa nepodarilo identifikovať dielňu či majstra, ktorý nádrže dodal. Rovnaký materiál a príbuzné maskaróny však svedčia o spoločnom pôvode. Nie je vylúčené, že sa na okolí podarí  „objaviť“ ďalšie fontány a obruby studní z tej istej dielne.