Výlet na Devín a prieskum Podhradia

23.6.2007
0
Páčil sa vám článok?

Jeden z prvých výletov na Devín sa nám stal skoro osudným. Pozval nás kamarát na výlet na bycikloch. Mali tam záhradu s chatou, kde sme si odložili bicykle.

Navštívili sme zrúcaniny hradu a cestou z hradu nás kamarát presviedčal, že Devín je povestný svojím ríbezľovým vínom. Je to vraj špecialita, na ktorú chodia zo širokého okolia, ba aj zo susedného Rakúska. Zakotvili sme teda v záhradnej reštaurácii pod hradom a objednali sme si po dve deci „ríbezláku“.

Okoštovali sme ho. „Dobré, veď je to sladké ako limonáda,“ konštatovali sme. Keďže nám chutilo a alkohol sme zatiaľ nepociťovali, dali sme si ešte dve deci. Než nám to doniesli, usadil sa k susednému stolu môj profesor z gymnázia s manželkou. Stihli sme ho úctivo pozdraviť, ale po zlikvidovaní druhej dávky vína sa nám úctivosť začala vytrácať a tisla sa nám na ústa veselosť a siláctvo. Po niekoľkých skúmavých pohľadoch pána profesora sme sa radšej odporúčali.

Problém nastal, keď sme sa mali odvážiť ku kamarátovým rodičom po bicykle. Nevedeli sme skrotiť našu veselosť a nekoordinované pohyby. Napokon sme nasadli na bicykle a s bujarým spevom sme vyrazili domov. Veselosť nám vydržala tak asi kilometer - dva a potom prišla reakcia na našu prvú vinársku skúsenosť. Horko-ťažko sme dopedálovali až domov. Malo to tiež výhodu. Čerstvý dunajský vzduch nám všetok ríbezlák z hlavy vyfúkal a domov sme prišli ako správni milovníci prírody

Keď som začal chodiť autobusom „R“ do gymnázia v meste, začali nás s kamarátmi zaujímať rušnejšie štvrte v centre mesta. Objavovali sme uličky historického jadra a jeho zákutia, tajomné dvory s pavlačovými bytmi.

Je samozrejmé, že našu pozornosť zaujala tiež tajuplná štvrť pod hradom, takzvaný Zukermandel, a šteklivými historkami opradená Vydrica, s ešte tajomnejšou Floriánskou ulicou. Zukermandel bola všeobecne známa vykričaná štvrť s ľahkými „ženštinami“. Neviem, v čej hlave sa zrodil nápad, aby sme to tam išli preskúmať, čo tam vlastne je. Bola to lákavá myšlienka a nás nebolo treba dlho presviedčať.

Milan Ružička
(Pokračovanie nabudúce.)

Chlapci z predmestia

Páčil sa vám článok?