Názor odborníka: Prečo u nás na priechodoch cez električkové trate zomierajú chodci?

Zdroj: Archív B. K.

Bohumil Kováč verí, že priechod je naprojektovaný podľa noriem, ale upozorňuej na fakt, že zebra pásy končia pred koľajami. Môže to na chodca pôsobiť zmätočne a znížiť mu ostražitosť, keď si periférne vyhodnotí, že už nie je na priechode

Tragická smrť 16-ročného hokejbalistu Jarka na električkovom priechode na Jantárovej ceste otvorila ďalšiu, ešte zásadnejšiu kapitolu realizácie trate z hľadiska jej bezpečnosti. V tejto súvislosti vám prinášame názor architekta a urbanistu Bohumil Kováča na túto problematiku.

Ako autori urbanistickej štúdie, ktorej mierka nemôže vyriešiť tieto detaily, sme spolu s absolútne bezbariérovým nástupom do električky automaticky predpokladali, že v detaile bude trať absolútne bezpečná. Spolu s automatickou prednosťou v jazde to boli aj východiskové predpoklady pre stanovenie rýchlosti a času jazdy z konečnej po Šafárikovo námestie. Že z hľadiska bezpečnosti sa nevyužili všetky možnosti, svedčí, že po nehode sa na trati objavili výstražné tabule. Okrem rodičov ale aj nás všetkých, ktorí cítime smútok, obzvlášť myslíme aj na stres vodičky či vodiča, ktorý nehode nemohol zabrániť, ale bude ho sprevádzať...

Veľa energie a pozornosti sa venovalo kríkom, tulipánom a podobným efektom namiesto bezpečnosti. Žiaľ, akademická pôda, ktorá má na riešenie takýchto kritickým miest riešenia vyplývajúce z vedeckých poznatkov (napr. aj psychológie), nebola ani konzultačne k otázkam bezbariérovosti a bezpečnosti trate prizvaná. Načo dostávame granty a publikujeme výsledky, ak projektantskej praxi stačí postupovať podľa prekonaných noriem a neurobiť teda nič naviac? Čudujem sa Európe, že nevyžaduje dôkladné kontroly projektov, na ktoré prispieva. A ktovie, či sa nehoda stala už na skolaudovanej trati...

Lomené zábradlie alebo závora?

O tom, že aj na zastávkach, kde síce blikajú stĺpiky, je to nepostačujúce riešenie pri absencii aj ďalších potrebných opatrení, som sa presvedčil aj sám, keď som neopatrne vošiel do koľajiska. Hneď mi aj napadli titulky v novinách – autor štúdie pod kolesami električky... Zmyslom týchto opatrení je eliminovať práve faktor chvíľkovej nepozornosti, ktorej sa môže dopustiť každý z nás, napr. keď niekomu práve v taký okamih klikne v slúchadle správa od priateľa... ale to je už iná kapitola, čo máme urobiť aj my chodci, aby sme vo vlastnom záujme nehodám predchádzali. Električka ozaj nemá šancu kolízii zabrániť, ani v predzástavkovom priestore, kde maximálne spomaľuje. A tam smerujú tie opatrenia. Expert na nehody Ján Bazovský v Novom Čase uvádza potrebu fyzických zábran. Áno, to je jediné riešenie, ktoré malo a musí byť na trati vo voľnom priestore, aplikované. Nerozumejú sa tým blikajúce stĺpiky, pomedzi ktoré sa dá prefrčať. Jediné riešenie je lomené zábradlie, ktoré každého pred vstupom na koľajisko na tri – štyri kroky navedie očami oproti električke a kde si s vodičom obrazne povedané vidia do očí. Ide o tzv. vynútený vizuálny kontakt. Zalomený pohyb súčasne znižuje rýchlosť pohybu chodca a je určitou prevenciou proti nepozornosti. Súčasne poskytuje aj bezpečnostný vyčkávací priestor. To sú faktory, ktoré musí projekt sledovať. Takýto zalomený pohyb pomocou mobilných zábradlí je potrebné namiesto písomných cedúľ dočasne umiestniť na trati hneď. Podobné riešenia sú už často aplikované na cestných priechodoch, naposledy som také videl v Novom Meste nad Váhom. Zalomenie znamená síce pár krokov naviac, ale čo je to proti zbytočnej strate aj jediného života!

Zdroj: Archív B. K.

Príklad z Grenoblu

Iným možno najspoľahlivejším riešením je obyčajná závora, videli sme takéto na predmestí Lyonu. Takže kombinácia svetelného, akustického a fyzického výstražného riešenia (vrátane zmeny farby a štruktúry dlažby pod nohami) je nevyhnutná najmä na tratiach vo voľnom priestore. Nepodceňujme ani prácu nášho podvedomia, keď sa verejnosti servíruje trať „s uplatnením bezpečnostných prvkov“, teda že ju vedomie spracuje ako bezpečnú! Tento pocit umelo vsugerovanej bezpečnosti znižuje ostražitosť. Bez komplexných opatrení totiž bezpečná nie je. O tom, že aj tento fakt je dôležitý, svedčí mestské prostredie, kde je koľajisko súčasťou cestnej komunikácie a kde sa ľudia správajú inak, akoby ostražitejšie. Na Krížnej prechádzajú aj pomimo priechodov – motivuje ich k tomu obojstranný aktívny mestský parter - nehody tu hlásené nie sú, aj keď sa samozrejme vylúčiť nedajú.

Zdroj: Archív B. K.

Príklad z Grenoblu

​Nešťastný otec, ktorému vyslovujem úprimnú sústrasť, navrhuje zaviesť podobné opatrenia vrátane oplotenia celej trate. Metrový plot v strede trate obrastený dákymi popínavými rastlinami iste vizuálu trate neublíži.

Mesto by ešte malo prejsť celú realizáciu krok za krokom s odborníkmi z FAD a SvF STU v Bratislave a v rámci vyhodnotenia skúseností prijať dodatočné úpravy peších plôch v kontakte s traťou vrátane výšky nástupíšť a prehodnotenia súbehu umelej vodiacej línie s odtokovými žľabmi.

Bohumil Kováč, architekt a urbanista