Turisti i cyklisti by sa mali rešpektovať

Už viackrát som v Bratislavských novinách čítal články turistov, ako sa sťažujú na cyklistov a hlavne hádžu všetkých do jedného vreca. Nie každý cyklista musí byť bezohľadný, drzý a arogantný k turistom.

Som zástupcom mladšej generácie a som aj cyklista aj peší turista, takže poznám problém z obidvoch strán. Turisti sa sťažujú, ako ich cyklisti začínajú v lesoch Malých Karpát obmedzovať, mali by si však uvedomiť, že cyklisti (nie všetci) si len kompenzujú obmedzovanie v meste. Napríklad také „slávne“ bratislavské nábrežie a PKO.

Chodník je tu široký okolo 4 metrov a v strede je pás, asi 1,5 metra vyhradený pre cyklistov. Lenže, koľkokrát tadiaľ idem, toľkokrát sa musím ľuďom vyhýbať, pretože idú všetci v tomto pruhu. Pripúšťam, že ho nie je dobre vidieť, ale len miestami. Takíto chodci sú arogantní a ešte nadávajú cyklistom. Pritom je to cyklistický chodník. Nehovorím aj o psoch, ktorí sú pustení bez vôdzky, už nie raz som musel kvôli štvornohému priateľovi človeka brzdiť, aby mi nevbehol pod koleso. O arogantnosti vodičov ani nehovorím...

V lesoch je však situácia iná. Tu už nie sú pruhy pre chodcov a cyklistov. Mala by tu platiť zásada vzájomného rešpektovania sa a neohrozovania jeden druhého.

Myslím si, že cyklista by mal v určitom slova zmysle dostať prednosť, lebo sa mu chodec stáva prekážkou. Cyklisti idú vo väčšine prípadov oveľa rýchlejšie. A nie je jednoduché brzdiť na nerovnom teréne, pretože môžu podkĺznuť kolesá, a to sa bicykel stáva neovládateľným. Osobne jazdím v lesoch značnou rýchlosťou, ale vždy sa snažím, keď zbadám turistu, spomaliť, aby som mu dal čas si ma všimnúť a dať mi možnosť obehnúť ho. Zvyčajne turisti chodia po skupinkách a bývajú roztiahnutí po celej ceste, to sa potom veľmi ťažko vyhýba. No vždy sa za uvoľnenie cesty poďakujem.

Už som čítal, že dôchodcovia robia „ležiacich policajtov“ z konárov a myslia si, že to cyklistu zastaví. Ak je cyklista zručný, takáto prekážka mu nerobí problém a jednoducho ju preskočí. Jediné čo dôchodcovia dosiahnu, že mu spestria cestu. Veľa cyklistov takéto prekážky priam vyhľadáva. Tých menej zručných to môže akurát tak otráviť a potom sa netreba čudovať, že sú bezohľadní a drzí.

Chcel by som touto formou aj reagovať na článok pána Vladimíra Gregora, ktorý písal, že by sme si mali vybudovať vlastné cesty. Takéto cesty sú už dávno vybudované, len nie sú označené, takže sú len tak „nadivoko“, ale aj na nich je častý zjav v podobe pešieho turistu. Pretože sa chce pozrieť, kam asi môže viesť tá neznačená cesta, či to nie je náhodou skratka.

Aj tak si myslím, že s trochou vzájomnej tolerancie sa do lesa zmestí aj peší turista aj bicyklista, a prosím nehádžte všetkých cyklistov do jedného vreca, nie všetci sú rovnakí.

Lukáš Braun, Bratislava
LIST ČITATEĽA