Električky v Bratislave patria do múzea

V čísle 7 čítam: „na bezpečný stav tunela treba peniaze“. To je konštatovanie hodné Nobelovej ceny. Keby nebol stopercentným akcionárom Dopravného podniku magistrát, bol by už asi dávno skrachoval. V MHD totiž chýba konkurencia.

Údržba tunela, ale najmä električkových tratí stojí viac, ako je únosné. Veľké množstvo výpadkov (vykoľajenia) a iné poruchy, ktorých frekvencia sa z roka na rok zvyšuje v dôsledku značného opotrebenia koľajiska spôsobeného ťažkými súpravami nevhodnými pre tzv. úzky rozchod, spôsobuje nielen dopravné kolapsy a nespoľahlivosť verejnej dopravy, ale aj neuveriteľné straty, podľa môjho odhadu 300 až 400 miliónov korún ročne.

Napriek nostalgii, ktorá sa mi tlačí do vedomia, mi z toho vychádza, že električka v Bratislave dožila a patrí do múzea. treba ju nahradiť trolejbusmi a autobusmi alebo možno alwegom. zrušením koľajísk by sa v uliciach získalo asi 150 tisíc metrov štvorcových univerzálnej dopravnej plochy, mohli by sa vybudovať žiadané cyklistické chodníky, priepustnosť križovatiek by sa zvýšila, podstatne by sa mohol zvýšiť počet parkovísk v centre, bolo by menej dopravných kolapsov v špičkách, odstránili by sa nástupné ostrovčeky, zvýšila by sa bezpečnosť chodcov. Ulice Obchodná, Kapucínska, Mostová by sa stali skutočnými pešími zónami tak, ako je to vyznačené na mape mesta. Národné divadlo, Reduta, Slovenský rozhlas by už neboli atakované otrasmi a hlukom. Nuž, čo vy na to?