Staroturský chodník ešte raz

V poslednom čísle ma zaujal článok pána Fajdela, ktorý sa sťažoval na zlý stav „ulice“ Staroturský chodník. Ako milovníkovi histórie nášho mesta mi nedalo a vydal som sa na vlastné oči presvedčiť sa, čo skrýva táto zaujímavá časť nášho mesta.

Prebojovať sa k tomuto chodníku je pre bežného okoloidúceho doslova detektívka. Za začiatok môjho putovania som zvolil križovatku ulíc Palisády - Partizánska. Možno aj preto, že zo strany Mudroňovej ulice je chodník dôsledne skrytý zeleňou. Partizánska ulica ma doviedla až k bývalému Kochovmu sanatóriu, dnes pôrodnici. Po chvíli vydýchania som konečne mohol odbočiť na schody, ktoré vás na prvý pohľad upútajú jasnou tabuľkou: Ulica Staroturský chodník, I. Schody sú rozdelené na tri úseky, ktoré sa svojou štruktúrou dosť líšia. Prvý úsek vedie od Partizánskej ulice po Bartoňovu, druhý po Mudroňovu a následne vyústenie do Riznerovej ulice. Všade naokolo záhrady, domy dýchajúce dobou minulou, ale aj nedávnou. Keďže chodník je dlhší, schody sú prispôsobené tak, že sú vyložené drobnejšími dlaždicami typu mačacia hlava. No s časom aj tie povypadávali a schody sú prehnuté, pravdepodobne od vody, ktorá tadiaľto za dažďa húfom preteká. V noci vás osvetlí jedine mesiac, na osvetlenie pri rekonštrukcií akosi zabudli a zábradlie pripomína skôr skládku vo výkupe surovín. V určitých častiach mačacie hlavy nahrádza betón a medzi Bartoňovou a Mudroňovou nájdeme konečne aj osvetlenie, teda dve lampy vysoko nad vami, jedna na začiatku a jedna na konci. Tesne pred vyústením do Mudroňovej zrazu zeleň akosi rozbujnie a tak, keď prichádzate z tejto strany ako náhodný okoloidúci zažijete, ako som už spomínal, doslova detektívku. Keď už niekto označí niečo ako ulicu, tak starostlivosť o ňu by mala byť prvoradá.