Počet plynofikovaných autobusov sa zvýši

13.12.2006
Páčil sa vám článok?

Prestavovanie autobusov mestskej hromadnej dopravy z klasického naftového pohonu na pohon zemným plynom, ktoré má zlacniť ich prevádzku a najmä pomôcť životnému prostrediu v Bratislave, bude v tomto roku pokračovať.

Ako uviedol vedúci odboru techniky Dopravného podniku Bratislava Ing. Jaroslav Kováč, podnik má v súčasnosti 13 autobusov prestavených na pohon zemným plynom. Okrem toho má päť podobne prestavených vozidiel Škoda Felícia, ktoré sa budú používať ako dispečerské vozidlá a do prevádzky ich uvedú už v najbližšom čase. „Na tento rok má dopravný podnik v pláne prestavať ďalších 37 autobusov, z toho 18 kĺbových,“ konštatoval J. Kováč, podľa ktorého prináša prestavovanie autobusov na pohon zemným plynom ekonomické i ekologické efekty. „Pri súčasných cenách stlačeného zemného plynu a nafty vzniká z rozdielu týchto cien úspora asi päť korún na jeden kilometer jazdy,“ uviedol. „Cena prestavby jedného autobusu Karosa je necelých 900-tisíc korún, čo znamená, že prostriedky vložené do prestavby sa vrátia po najazdení necelých 170-tisíc kilometrov.“

Pokiaľ ide o ekologické hľadiská, autobusy s naftovými motormi, ktoré nespĺňajú ani normu Euro 0 na výfukové plyny, po prestavaní motora dosahujú podľa J. Kováča úroveň normy, ktorá bude platiť v roku 2010. Nezanedbateľný je najmä fakt, že vozidlo s naftovým motorom, ktoré najazdí ročne 50-tisíc kilometrov, vypustí do ovzdušia asi 400 ton sadzí a iných pevných látok. „Pri spaľovaní plynu je podiel pevných častíc zanedbateľný,“ dodal.

Dopravný podnik plánuje do roku 2010 mať vo svojom vozovom parku 300 autobusov na pohon stlačeným zemným plynom. Podľa J. Kováča majú tieto plány jedno úzke miesto - je ním plnička stlačeným zemným plynom. „Z hľadiska prevádzky by bolo vhodné, keby sa autobusy plnili v blízkosti vozovne, kde sú odstavené,“ konštatoval. „V súčasnosti jazdíme na plničku na Prístavnej ulici, ktorá je jediná v meste, čo znižuje úspory dosahované pri prevádzkovaní prestavaných autobusov. Riešením je teda výstavba plničky v blízkosti areálov dopravného podniku, o čom v súčasnosti intenzívne rokujeme so Slovenským plynárenským priemyslom.“

Páčil sa vám článok?