VIDEO: Dopravný terminál vo Svätom Jure je už otvorený - budú ho ľudia aj využívať?

31.7.2019

Zdroj: Ministerstvo pôdohospodárstva

Páčil sa vám článok?

Pricestovať autobusom, autom alebo na bicykli, zaparkovať na železničnej stanici a odtiaľ už cestovať vlakom. Novovybudovaný prestupný dopravný terminál vo Svätom Jure má motivovať ľudí viac využívať verejnú dopravu, čo by malo v konečnom dôsledku pomôcť aj Bratislave. Otázne však zostáva či aj reálne naplní svoje kapacity. To sa asi ukáže najskôr v septembri...

Pre cestujúcich pribudlo záchytné parkovisko, autobusové zastávky a prístrešok pre bicykle. Nechýba mestský mobiliár, zeleň a bezbariérový prístup. 

„Mnohým z nás prekáža, že mestá sú plné automobilov a nevieme sa v nich hýbať. Individuálna doprava tiež produkuje emisie skleníkových plynov. Preto našu pozornosť sústreďujeme na verejnú dopravu, vďaka ktorej budeme mať v našich regiónoch menšie dopravné zápchy, čistejší vzduch aj menej hluku,“ uviedla na otvorení dopravného terminálu vo Svätom Jure Gabriela Matečná, podpredsedníčka vlády a ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. Agrorezort, ktorý zastrešuje Integrovaný regionálny operačný program (IROP), dosiaľ podporil desiatky projektov zameraných na verejnú a ekologickú dopravu - od nákupu nízkoemisných vozidiel, cez výstavbu prestupných terminálov až po budovanie cyklistických trás.

„Chcel by som vyzvať aj tých, ktorí išli naposledy vlakom alebo autobusom možno pred dvadsiatimi rokmi, aby ich vyskúšali. Ku komfortnejšej jazde prispieva nielen modernizácia vozidlového parku, ale aj budovanie prestupných dopravných terminálov, ako je napríklad vo Svätom Jure. Ďalšie terminály v bratislavskej župe pribudnú v Šenkviciach aj Malackách. Lepšie, ako stáť v kolóne na Račianskej ulici, je odviesť sa vlakom na hlavnú stanicu, do Nového Mesta alebo Petržalky. A to všetko v rámci Integrovaného dopravného systému v Bratislavskom kraji, teda na jeden lístok vrátane prestupov,“ vyzval Juraj Droba, predseda Bratislavského samosprávneho kraja.

„Kedysi tu bol zanedbaný priestor a dnes tu stojí moderný prestupný terminál, ktorý spája vlakovú, autobusovú, automobilovú aj cyklistickú dopravu. Okrem železničnej a autobusovej stanice a parkovísk pre automobily sme tu vybudovali aj cykloodpočívadlo s prestrešenými stojanmi na bicykle. Mesto tento priestor prepojilo aj s cyklotrasou Jurava,“ uviedol Šimon Gabura, primátor mesta Svätý Jur. „Projekt sme aj napriek množstvu nepredvídaných problémov dotiahli do úspešného konca aj vďaka výbornej spolupráci mesta so všetkých zainteresovanými, najmä však s Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, Bratislavskou župou a Železnicami Slovenskej republiky.“

Zdroj: Ministerstvo pôdohospodárstva

​„Železnice Slovenskej republiky (ŽSR) zastávajú názor, že k riešeniu podobných projektov je v prvom rade potrebná intenzívna spolupráca so samosprávami a príslušnými ministerstvami,“ uviedol generálny riaditeľ ŽSR Juraj Tkáč s tým, že svätojurský terminál môže podľa neho byť vzorom toho, ako by mala integrovaná doprava vyzerať.

Zdroj: Ministerstvo pôdohospodárstva

​Výstavba prestupného dopravného terminálu bola financovaná z Integrovaného regionálneho operačného programu (IROP), ktorého riadiacim orgánom je Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR a sprostredkovateľským orgánom Bratislavský samosprávny kraj (BSK). Hlavným cieľom projektu bolo skvalitnenie infraštruktúry verejnej osobnej dopravy integráciou dopravných systémov. Vybudované boli zastávky a parkovacie miesta pre autobusy, 58 parkovacích miest pre automobily (P+R) a zázemie pre cyklistov vo forme prestrešených cyklostojanov (B+R), ktoré sú umiestnené v tesnej blízkosti železničného nástupištia. Celé realizované územie je bezbariérové. Pre zvýšenie komfortu cestujúcich boli v predstaničnom priestore vybudované prístrešky autobusových zastávok a osadený drobný mobiliár. Mesto Svätý Jur skvalitnilo a dobudovalo spevnené plochy - cesty a chodníky. Nechýbajú sadové úpravy, rekultivácia zelene a pribudli vzrastlé stromy. Celý areál je osvetlený a je pod dohľadom bezpečnostných kamier. Celkové náklady na realizáciu projektu dosiahli 612.889,07 €, z toho 582.244,62 € pochádza zo zdrojov EÚ a zo štátneho rozpočtu.

(ts)

Páčil sa vám článok?

Pri používaní tejto stránky dochádza k spracovaniu cookies, ktoré nám pomáhajú zvyšovať kvalitu služieb a zobrazovať relevantnú reklamu. Zobraziť viac informácií. Spracovaniu cookies zabránite zmenou nastavenia v internetovom prehliadači.